Štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období: bez miery

Komentár na štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období. „Ďalej im povedal: Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá.“ Srdce kresťana je teda otvoreným srdcom, ktoré sa neuzatvára do vlastného egoizmu, ktoré si nestanovuje hranice: nestará sa o dobro druhých do určitého bodu, neodpúšťa len do určitého času, nečaká a nepozerá sa na hodinky.

Evanjelium (Mk 4, 21-25)

Ježiš povedal zástupu:

„Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

Ďalej im povedal:

„Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“

Komentár

Po tom, čo sme hovorili o rozsievačovi, ktorý vyšiel rozsievať, o semene, ktoré „padlo na dobrú pôdu a začalo prinášať úrodu“, a o semene, ktoré padlo na tvrdú, kamenistú pôdu a medzi tŕnie a neprinieslo žiadnu úrodu, nám Ježiš hovorí o lampe, ktorá sa dáva na svietnik, a o miere, ktorou meriame.

Tieto dve podobenstvá nám hovoria o spôsobe, ako byť kresťanom: niekým, kto dáva bez miery. Pretože v skutočnosti je to spôsob bytia, života, myslenia, konania Ježiša Krista: On robí všetko bez miery, v hojnosti. Nič nezadržiava.

Kresťan prijal Kristovo svetlo, svetlo, ktoré prišlo na svet, aby rozptýlilo tmu v našich srdciach. Preto je každý kresťan svedkom tohto svetla.

Všetci sa musíme vidieť v tomto svetle: nepodliehame temnote našich trápení, hriechov, slabostí, nešikovnosti; ani temnote, ktorá nás obklopuje v podobe chorôb, neúspechov, poníženia, nevďačnosti, zabudnutia, atď.

Sme deťmi svetla, milovanými deťmi Boha, ktorý sa o nás stará, zachraňuje nás, vždy na nás čaká.

A chce, aby sme boli svedkami tohto svetla: aby sme svojou starostlivosťou, svojou prácou, svojím vedomím očakávania, odpúšťania a útechy prinášali Božie svetlo do mnohých sŕdc, ktoré sú v temnote.

A to všetko bez miery, s veľkodušnosťou, pretože sme deťmi veľkodušného Otca.

Srdce kresťana je teda otvorené srdce, ktoré sa neuzatvára do vlastného egoizmu. Je to srdce, ktoré si nestanovuje hranice: nestará sa o dobro druhých do určitého bodu, neodpúšťa len do určitého času, nečaká a nepozerá sa na hodinky.

Je to srdce, ktoré túži mať srdce Ježiša Krista, srdce, ktoré sa dáva bez miery.