Evanjelium (Lk 12, 49-53)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený, a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Komentár
Ježiš sa obracia na svojich učeníkov a odhaľuje im najhlbšie túžby svojho srdca: svoju nezadržateľnú túžbu dať svoj život z lásky ku všetkým ľuďom, lásku, ktorá je symbolizovaná obrazom ohňa. Ježiš je svetlom sveta (porov. Jn 8, 12) a zároveň je ohňom a teplom. Boh sa pred Mojžišovým predstavil v obraze kríka, ktorý horí bez toho, aby sa strávil (porov. Ex 3, 2-3), a tak prejavil svoju túžbu oslobodiť svoj ľud z útlaku faraónovej moci. Mojžiš bol nositeľom tohto božského ohňa, ohňa, ktorý pokračoval v horení počas celých dejín spásy až do vrcholného okamihu, keď Ježiš na Golgote prijal „krst“, ktorý tak túžil prijať, keď zomrel na kríži, aby všetkých oslobodil od útlaku hriechu.
Päťdesiat dní po tejto novej Pasche na vrchu Kalvária, počas sviatku Turíc, zostúpil na učeníkov Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov. Apoštoli naplnení Božím Duchom ohlasovali Ježiša a v ten deň bolo pokrstených asi tritisíc duší (porov. Sk 2). Bol to nový krst, ktorým títo pútnici a všetci kresťania prijali ovocie vykúpenia, ktoré pre nás získal Ježiš na kríži.
Ježiš však vedel, že tento oheň spásonosnej lásky narazí na prekážky, ktoré spôsobia rozdelenie dokonca aj v rámci tej istej rodiny. Už starec Simeon pred malým Ježišom po tom, ako ho vyhlásil za Spasiteľa všetkých národov, oznámil Márii, že bude takisto „znamením, ktorému budú odporovať“ (Lk 2, 34). Toto rozdelenie však nezvíťazí: oheň a svetlo sú intenzívnejšie ako chlad a tma. Kresťania sú prostredníctvom krstu nositeľmi toho istého ohňa Ježiša Krista, apoštolmi, z Božieho povolania. Ako nám hovorí svätý Josemaría: „Svojím apoštolským životom zotieraj bahno a špinu, čo zanechali nečistí rozsievači nenávisti. A všetky pozemské cesty zapáľ Kristovým ohňom, ktorý nosíš vo svojom srdci“ (Cesta, bod 1).