Evanjelium (Lk 11, 47-54)
Ježiš povedal:
„Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať; a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.“
Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.
Komentár
„Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania!“
Ježiš bolestne a jasne hádže farizejom do tváre obrovské zlo, ktoré páchali. Namiesto toho, aby ľuďom pomohli rozpoznať v Ježišovi Mesiáša, dosiahli pravý opak. Namiesto toho, aby otvorili dvere a vpustili ich dnu, zatvorili ich. Postavili sa na miesto Boha ako správcovia jeho múdrosti.
Ježišov postoj je opačný: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).
Ježiš ponúka spásu každému a to, čo od nás žiada, je viera a pokora. Aby sme videli pravdu a milovali ju.
Kráčať s Pánom znamená byť aj pokorný. Veď ako rozprávala svätá Terézia: „Raz som uvažovala, prečo je náš Pán takým priateľom tejto čnosti pokory, a bolo mi predložené – na moju myseľ bez toho, aby som o tom uvažovala, ale hneď – , že je to preto, lebo Boh je Pravda a pokora je kráčanie v pravde“ (Las moradas 6, 10).
Pokora je potrebná na kráčanie s Pánom. Pýcha nás uzatvára do seba, myslí si, že vlastní pravdu. Pokora, naopak, otvára srdce pravde tým, že uznáva, že nevieme všetko. Kráčať v pravde znamená mať pred sebou široké obzory. Pokora znamená aj vedomie, že sme nástrojmi v Božích rukách, ktoré pomáhajú iným na ceste viery.
To nám Ježiš hovorí týmito slovami: „Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili“. Ježiš chce použiť nás, náš život, náš príklad, aby sme uľahčili druhým stretnutie s ním.
Spomenul som si na niečo, čo som čítal pred niekoľkými mesiacmi o smrti dobrého kresťana. Hovorilo sa, že mal na stole tieto slová svätého Josemaríu: „To je kresťan, lebo v ňom niet nenávisti, lebo má pochopenie, lebo nie je fanatik, lebo vie ovládať svoje pudy, lebo je obetavý, lebo dokazuje, že je človekom pokoja, lebo miluje“ (Ísť s Kristom, bod 122).
Dobrým spôsobom, ako sa nezmocniť kľúča od múdrosti, ale byť dobrými sprievodcami Božej milosti, je snažiť sa, aby iní v našom konaní objavili Krista.