Evanjelium (Lk 11, 5-13)
Ježiš povedal učeníkom:
„Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ,Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ,Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Komentár
Evanjelium dnešnej liturgie nás uvádza do učenia, ktoré Ježiš ponúkol po tom, ako naučil učeníkov modlitbe Pána. Tam ich Majster naučil nazývať Boha Otcom a pri tejto príležitosti to znovu opakuje: Boh je dobrý otec, ktorý je pripravený hojne dávať tým, ktorí ho prosia ako svoje deti. Ježiš túto pravdu opakuje v celom evanjeliu znova a znova, možno preto, že je pre nás ľahké pomýliť si obraz Boha, vidieť ho skôr ako sudcu, zákonodarcu, žalobcu, než ako toho, kto je na našej strane. Azda najhlbším momentom jeho učenia o pravej tvári a identite Boha je podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré Lukáš predkladá o niekoľko kapitol neskôr, kde vystupuje do popredia Otcovo milujúce srdce a pravý spôsob, akým sa pozerá na svoje deti a ako ich miluje.
V dnešnom evanjeliu nás Ježiš vyzýva, aby naša detská dôvera nezostala len pri slovách, ale aby sa prejavila v spôsobe, akým prosíme a modlíme sa. Boh Otec, učí nás Majster, chce, aby sa jeho deti správali ako deti, bez strachu, aby sme sa naliehavo obracali na toho, kto nás hlboko miluje. Ježiš povzbudzuje svojich poslucháčov, aby si uvedomili svoju dôstojnosť detí, neostali nečinne stáť a zakúsili Božiu dobrotu. Možno práve preto nalieha: proste, hľadajte, klopte, pretože náš Otec Boh túži dávať, vychádzať v ústrety, otvárať dvere.
Ježiš nám na niekoľkých príkladoch ukazuje, ako je Otcova náklonnosť vzdialená malichernej vypočítavosti a nechce mať nič spoločné s logikou prísnej výmeny, prijímania, aby sa dalo. A poukazuje na to, že ak my, ktorí sme zlí, vieme dávať dobré veci tým, ktorí nás naliehavo prosia, o čo viac chce náš Otec Boh, ktorý chce nielen dávať veci, ale aj seba samého, štedro nám darovať svojho vlastného Ducha, Ducha Svätého (v. 13).
Svätý Josemaría veľmi dobre pochopil, že modlitba a prosba kresťana musí byť poznačená týmto vedomím, že je Božím synom a dcérou: „Oddýchni si vo vedomí Božieho synovstva. Boh je Otec — tvoj Otec! — plný nehy a nekonečnej lásky. — Nazývaj ho často Otcom a povedz mu — medzi štyrmi očami — že ho miluješ, veľmi miluješ a že si hrdý a silný, pretože si jeho dieťaťom“ (Vyhňa, bod 331).