Evanjelium (Lk 10, 1-12)
Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im:
„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ,Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ,Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ,Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.
Komentár
Z tých, ktorí ho nasledujú, si Ježiš vyberie sedemdesiatich dvoch, aby išli dopredu a oznámili ľuďom, ku ktorým pôjde, veľmi konkrétne posolstvo: Božie kráľovstvo sa priblížilo.
Skôr ako ich vyšle, upozorňuje ich, že žatva je veľmi rozsiahla: ľudí, ku ktorým má prísť Božie kráľovstvo, je veľa, všetci, pretože Boh „chce, aby všetci ľudia boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy“ (1 Tim 2, 4). Na druhej strane tých, ktorí musia toto posolstvo ohlasovať, je málo. Tvárou v tvár tejto skutočnosti musíme v prvom rade prosiť Boha, aby na svoju žatvu poslal viac robotníkov.
Vďaka tomuto Ježišovmu učeniu je nám jasné, že protagonistom spásy je On, nie my; že najdôležitejšími prostriedkami, ktoré prinášajú vieru do sŕdc, nie sú ľudské prostriedky, ale nadprirodzené. Prvoradé nie je začať apoštolskú činnosť, hovoriť, písať, presúvať sa z jedného konca sveta na druhý. Prvoradé je modliť sa. Apoštolát bude účinný len vtedy, ak bude založený na modlitbe, na spojení lásky s Bohom.
A kto sú títo pracovníci, ktorí sú tak veľmi potrební? Všetci kresťania: laici, kňazi, rehoľníci... Všetci sme Bohom povolaní prinášať dobrú zvesť o spáse celému svetu: Ježiš je Kristus, Mesiáš; zomrel a vstal z mŕtvych za nás; prišiel založiť Božie kráľovstvo vo svete a v srdci každého človeka.
Druhý vatikánsky koncil sa chcel osobitne obrátiť na laikov a pripomenúť im, že je to sám Pán, ktorý ich pozýva, „aby sa čoraz tesnejšie zomkýnali okolo neho a zúčastňovali sa na jeho spasiteľnom poslaní, aby pokladali jeho záujmy za svoje vlastné (porov. Flp 2, 5). On ich znovu posiela do každého mesta a všade tam, kam sa sám chystá ísť (porov. Lk 10, 1), aby sa mu stali spolupracovníkmi v rozmanitých podobách a spôsoboch jediného apoštolátu Cirkvi, ktorý treba ustavične prispôsobovať novým, aktuálnym potrebám“ (Apostolicam actuositatem, bod 33).