Evanjelium (Lk 6, 27-38)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.

Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

Komentár

Hovorí sa, že reč blahoslavenstiev je ako Ježišov autoportrét. A osobitným spôsobom dáva spoznať svoje srdce – srdce Syna, ktorý dostal všetko od Otca –, keď učí, aký má byť spôsob života tých, ktorí ho nasledujú.

Ak sa chceme stať deťmi Najvyššieho, máme jasný vzor: milosrdenstvo, odpustenie, zmierlivosť a láska aj k nepriateľom. V Ježišovi, najmä v jeho umučení, tento postoj žiari vznešeným spôsobom: tiché a modlitebné odovzdanie jeho života ukazuje jeho učenie v skutkoch. Aj teraz, sediac po Otcovej pravici, preukazuje hriešnikom nekonečné milosrdenstvo a je vždy pripravený odpustiť. On je Synom Najvyššieho.

Jeho cieľ je však veľmi vysoký. Zdá sa, že je to nedosiahnuteľný ideál.

Ježiš je Cesta, tak sa pre nás definuje. A jeho Slovo nielen napomína, utešuje alebo odovzdáva posolstvo, ale predovšetkým je Milosťou. Toto hrdinské správanie, ktoré sa od učeníkov žiada, nie je nemožné. Treba ho prijať vo viere, rozjímať o ňom vo viere, urobiť ho vlastným, presvedčiť sa, že všetko je možné pre toho, kto verí. Potom ho budeme môcť nasledovať, napodobňovať Ho, mať Ho ako bezprostrednú referenciu v našom každodennom správaní vo vzťahoch s blížnymi, v rodinnom živote, v práci, vo verejnom živote. A skutočne premeníme tento svet, taký plný ľahostajnosti a konfrontácie.