Evanjelium (Lk 5, 1-11)
Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.
Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi:
„Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“
Šimon mu odpovedal:
„Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“
Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal:
„Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“
Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi:
„Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“
A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
Komentár
Dnešné evanjelium nám hovorí, že Ježiš chce, aby sme sa spoľahli na to, že svetu prinesieme jeho dobrú správu. Na to je potrebné uvedomiť si náš krehký stav i Ježišovu hlbokú identitu.
Peter ako rybár vidí, že Ježiš prichádza k jeho lodi, aby dal hladným pokrm svojho slova. Ježiš hľadá spôsob, ako by ho mohli čo najlepšie počuť. Zároveň svoje slová potvrdzuje zázrakom. Petrovi sa napriek jeho úsiliu nepodarilo nič uloviť. Vtedy mu Ježiš naznačí, čo má robiť, a Peter to pokorne prijíma. Vďaka mimoriadnemu úlovku si zrazu uvedomí, aký je malý a kto je to v jeho loďke. A bojí sa: jednak preto, že pozná sám seba, jednak preto, že je blízko Bohu.
Riešením tohto prirodzeného strachu nie je odvrátiť sa od Ježiša. Keď sa na nás Boh pozerá, vidí to, čím sa môžeme stať. Jeho láskyplný pohľad má vždy podobu povzbudenia a výzvy, pozvania prijať ho a nechať ho žiť v nás (porov. Gal 2, 20). Na lodi Ježiš dáva Petrovi vidieť hlboký zmysel jeho existencie: spolupracovať s ním na rozširovaní jeho kráľovstva. Jazero je život a mnohí ľudia ním prechádzajú, zabúdajúc na Boha a na to, čo nám ponúka. Spolu s Petrom sme pozvaní hodiť siete, nech sme kdekoľvek. Boh prinesie ovocie: „Ak ma budete nasledovať, budete účinní a budete privádzať duše k Bohu. Musíme preto viac dôverovať týmto Pánovým slovám: nastúpiť do loďky, chopiť sa vesiel, napnúť plachty a vyplávať na more sveta, ktoré nám Kristus dáva ako dedičstvo“ (Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 159).