Evanjelium (Mk 3, 7-12)

Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali:

„Ty si Boží Syn!“

Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

Komentár

Evanjelium dnešnej svätej Omše nám podáva širokú škálu Ježišovho rastúceho vplyvu: hranice vyznačené Galileou na severe a Judeou na juhu sa prelievajú a správy o jeho kázaní a uzdravujúcej moci sa šíria ďalej na sever (Týr a Sidon), ďalej na juh (Idúmia) a dokonca až za Jordán. Evanjelium nemá hranice, nič ho nemôže zväzovať. A srdcia týchto ľudí, naše srdcia, čakajú na toto evanjelium, na toto mocné slovo nádeje, na nositeľa plnosti života.

Sme to my, ktorí ako svedkovia Božej dobroty pôsobiacej skrze Krista slúžime ako hovorcovia evanjelia, keď ho ohlasujeme slovom a skutkom. Hlásame však s presvedčením to, čo zasiahlo hĺbku našich sŕdc a premenilo nás. Z toho vyplýva potreba osobného stretnutia s Ježišom. Jedna vec je čítať alebo počúvať a druhá zažiť Kristovu solidaritu s nami. Evanjeliá hovoria o túžbe dotknúť sa Ježiša a hovoria nám, že On robí zázraky tým, že sa dotýka tých, ktorých uzdravuje. Zmysel pre dotyk je z určitého hľadiska ten, ktorý nás uvádza do najbezprostrednejšieho kontaktu s osobou, ktorú máme pred sebou. Preto je dôležité pohladenie alebo objatie, vyjadrenie túžby zdieľať situáciu druhého človeka, jeho bolesti a radosti. Aké dôležité sú tieto prejavy nehy!

Ježiš sa nikdy nevyhýba zástupom. Robí všetko pre to, aby Ho počulo čo najviac ľudí a čo najlepšie. Zároveň však, a najmä v Evanjeliu podľa Marka, prikazuje démonom a nečistým duchom, ktorých vyhnal, aby Ho neodhalili. Prečo? Pretože kým sa neskončí umučenie, kríž a zmŕtvychvstanie, chápanie jeho postavy a posolstva je neúplné a nesprávne. Ak chceme byť Kristovými vyslancami, musíme dobre poznať toho, o ktorom chceme hovoriť: jeho identitu, jeho poslanie a spôsob, akým ho vykonáva, nesie na svojich pleciach ťarchu našich chýb, našich chorôb, aby nás uzdravil.