Evanjelium (Mt 18, 21-19,1)

Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu:

„Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Ježiš mu odpovedal:

„Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ,Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ,Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ,Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ,Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.

Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.

Komentár

Koľkokrát musím odpustiť svojmu bratovi alebo sestre? Až sedemkrát? Ježiš odpovedá na Petrovu otázku slovami milosrdenstva a odpustenia, ktoré presahujú ľudskú logiku.

Peter istým spôsobom predvídal Ježišovu odpoveď. Číslo sedem neznamená presný počet; pre vtedajší židovský národ symbolizovalo dokonalosť, hojnosť a plnosť. Inými slovami, Peter naznačuje, že by sme mali svojmu bratovi odpúšťať vždy, v rámci možností.

Ježišova odpoveď je oveľa veľkorysejšia: mali by sme svojmu bratovi odpustiť vždy, ale absolútne vždy, nech sa deje čokoľvek. Petrova opatrná formulácia je v skutočnosti príliš úzka. Je to lekcia o láske a veľkom srdci.

Ježiš to vysvetlil príbehom o dvoch sluhoch. Prvý dlhoval obrovskú sumu, 10 000 talentov, čo bola ročná mzda 10 000 robotníkov. Pán prvého sluhu, pohnutý milosrdenstvom, mu odpustil. Samozrejme, kráľom je Boh Otec, ktorý nám všetko odpúšťa.

Teraz nám však Ježiš hovorí, čo máme robiť s bratom, ktorý potrebuje odpustenie. Odpustený dlžník sa totiž stretáva so spoludlžníkom, ktorý mu dlhoval sto denárov, teda dennú mzdu sto robotníkov. Neodpustí mu, ale hodí ho do väzenia. Dlžník, ktorému bolo odpustených 10 000 ročných miezd, nebol schopný odpustiť 100 denných miezd. Zatiaľ čo Boh je k nám milosrdný a láskavý, my sme zlí a nároční voči svojmu okoliu.

To, čo mám odpustiť svojmu bratovi, je málo v porovnaní s tým, čo mi odpustil Boh, ba, ak by sme si to uvedomovali, je to málo v porovnaní s tým, čo mi každý deň odpúšťa Ježiš. Ako poznamenáva kráľ: „Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ A odvoláva svoje odpustenie.

Môže byť ťažké odpustiť. Odpustenie je však jadrom evanjelia, je to náš spôsob života. Ježiš žil, zomrel a vstal z mŕtvych, aby nám ponúkol Božie odpustenie. Najprv ho prijímame, potom sme povolaní umožniť ho zažiť aj iným. Takto sa kruh Kristovej lásky stále viac rozširuje, aby obsiahol viac ľudí, viac sestier a bratov, viac stratených oviec, a to všetky a každú jednu.

Odpúšťať týmto spôsobom si vyžaduje lásku, pokoru a modlitbu. Naša katolícka viera je tiež evanjeliom lásky a len láska bez hraníc a bez podmienok môže odpúšťať.