Komentár evanjelia na štvrtok po 3. veľkonočnej nedeli: Ježiš Kristus, cesta a brána k Otcovi

Komentár na štvrtok po 3. veľkonočnej nedeli. „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal“. Boh je prameňom života a my k nemu môžeme prísť len prostredníctvom Syna.

Evanjelium (Jn 6,44-51)

Ježiš povedal zástupom:

„Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U prorokov je napísané: ,Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Niežeby bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“


Komentár

Evanjelium podľa Jána nám ako žiadne iné evanjelium sprostredkovalo Ježišove rozhovory, v ktorých hovorí o svojom vzťahu s Otcom. V týchto dňoch nám liturgia pripomína slová, ktoré nachádzame v šiestej kapitole, konkrétne v reči o chlebe života. Ľudia, ktorí nasledovali Pána, v ňom hľadali život. A skutočne, Ježiš sa im ponúkal ako Chlieb života, ale takého života, aký si nevedeli predstaviť. Pokrm, ktorý ponúkal, nebol len pre telo.

Slová dnešného evanjelia nás povzbudzujú, aby sme sa nevzdávali hľadania, nachádzania a milovania Ježiša (porov. Cesta, 382). Na to je potrebný otvorený postoj srdca, postoj dôverného a vďačného počúvania, ktorý odpovedá zapojením sa do dialógu lásky s vlastnou existenciou. To znamená: skutočné počúvanie, v ktorom sa necháme dotknúť v hĺbke našej bytosti a v dôsledku toho formujeme svoj život podľa toho, čo sme prijali. Kristus nás chce držať za ruku, osvietiť našu inteligenciu, posilniť našu vôľu a sprevádzať nás na ceste k Otcovi. Boh je prameňom života a k tomuto prameňu nás chce viesť. Môžeme sa opýtať: ako to robí? Tým, že nám zanecháva príklad, aby sme ho nasledovali (porov. 1 Pt 2, 21). Toto je viera: stotožnenie sa s tým, v ktorého veríme.

V jednom z čítaní Veľkonočnej vigílie čítame tieto slová: všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko! Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša (Iz 55, 1-2). Ako často sme používali slovo "nasýtiť" bez toho, aby sme skutočne vedeli, čo to znamená nasýtiť! Veď prorok hovorí o niečom, čo nasýti a čo sa už nestratí. Práve tam sa oplatí investovať: do nasýtenia sa Kristom, do toho, aby sme celú svoju existenciu premenili na dialóg s ním, aby sme s ním pracovali, odpočívali, pestovali priateľstvo s jeho láskou, túžili vidieť Otca, ktorého tvár on sám uzrel a ktorý nám ukázal a ukazuje do tej miery, do akej mu dovolíme žiť v nás.

Juan Luis Caballero // Rodnae Productions - Pexels