Evanjelium (Mt 7, 7-12)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“

Komentár

Možno mnohí z nás majú spoločnú skúsenosť, že sa modlia alebo sa modlili za nejakú osobu, za nejaký úmysel alebo za svätú a dobrú vec, ale nevyšlo to tak, ako sme chceli. Alebo to jednoducho vôbec nevyjde: príbuzný, ktorý je stále ďaleko od Boha, lekárske vyšetrenie, ktoré nám dáva skľučujúci výsledok, legislatíva, ktorá neberie do úvahy ľudskú dôstojnosť.

Frustrácia, pocit bezmocnosti, pochybnosti tvárou v tvár zdanlivému Božiemu pokoju sa znásobujú, keď počujeme ozvenu týchto Ježišových slov: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“.

Ale kde potom zostávame my? Neprosili sme všetci o mnohé veci, ktoré nám neboli dané? Nemali sme všetci pocit, že klopeme na Božie dvere, a zdá sa, akoby zvonček nefungoval?

Táto naša zmätenosť je pochopiteľná, ale práve preto je dôležité, aby sme prekročili svoj vlastný pohľad: je nevyhnutné, aby sme v modlitbe s pomocou Ducha Svätého postupne získali Boží pohľad. Takto si uvedomíme, že keď nás Pán paradoxne necháva čakať, je to preto, lebo nás chce pripraviť na lepšie prijatie jeho darov.

Svätý Augustín vysvetľuje: „Náš Boh a Pán nechce, aby sme objavili svoje túžby, pretože on o nich určite nemôže nevedieť, ale chce, aby sme prostredníctvom modlitby zvýšili svoju schopnosť túžiť, aby sme boli schopní lepšie prijať dary, ktoré nám pripravuje. Jeho dary sú totiž veľmi veľké a naša schopnosť prijímať je malá a zanedbateľná“.

Teda to vytrvalé čakanie, ktoré je prosebnou modlitbou, pomáha osobám alebo úmyslom, za ktoré sa modlíme, ale prospieva aj nám. Pán je Otec, a tak nám dá oveľa viac, než o čo sa usilujeme.

Je však dobré nestratiť zo zreteľa záverečné Ježišove slová v tomto úryvku: „čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“. Vytrvalosť v modlitbe musí ísť ruka v ruke s láskou: ak sa budeme voči všetkým ľuďom a vo všetkých situáciách správať ako Kristus, Boh Otec na nás bude hľadieť s hrdosťou a splní všetky túžby nášho srdca.