Evanjelium (Jn 3,13-17)

Ježiš povedal Nikodémovi:

„Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Komentár

Evanjelium na sviatok Povýšenia svätého Kríža obsahuje úryvok z Ježišovho rozhovoru s Nikodémom, jedným z významných mužov Jeruzalema, ktorý k nemu prichádza v noci. Hoci ide o „učiteľa Izraela“ (Jn 3, 10), Nikodém pristupuje k Pánovi s úctou: priťahuje ho jeho impozantná postava a kázanie plné autority a múdrosti. Ježišove slová sú hlboké a vyžadujú si z našej strany postoj pozorného a pokorného počúvania, aký zaujal Nikodém.

V úryvku je veľa odkazov na dvojčlenné spojenie hore/dole a na úkony vzostupu a zostupu, ktoré majú veľký teologický obsah. „Hore“ je ríša božského, nebo, kde je Otec, odkiaľ prišiel Syn, ktorý zostupuje do sveta, do obmedzenej ríše ľudí, aby sa stal jedným z nás; a odtiaľ, zdola, sa triumfálne vracia k Otcovi s naším osláveným a prijatým človečenstvom, ako to povie sám zmŕtvychvstalý Ježiš na konci evanjelia: „Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20, 17). Vďaka dielu, ktoré vykonal Ježiš, budú môcť ľudia získať večný život a spásu.

Celé toto tajomstvo je možné vďaka tomu, že Ježiš sa nechal vyzdvihnúť na kríži, aby hrozné a ponižujúce gesto vyzdvihnutia ukrižovaných paradoxne premenil na povýšenie: aby Ho mohli vidieť všetci ľudia. Vyvrcholenie jeho zlyhania v očiach sveta sa stáva obrazom jeho triumfu v očiach Otca, a teda prameňom spásy pre ľudstvo. V tom vidíme, ako veľmi Boh miloval svet (v. 16).

Aby to Ježiš v skratke vysvetlil Nikodémovi, odvoláva sa na slávny úryvok o bronzovom hadovi z knihy Numeri (21, 8-9). V tomto úryvku Boh prikazuje Mojžišovi, aby ukoval bronzového hada a umiestnil ho na stĺp, odkiaľ sa ľudia naň môžu pozerať. A tak ako Izraeliti, uštipnutí hadmi, paradoxne dosiahli záchranu a uzdravenie pohľadom na vyzdvihnutého hada, tak aj ľudia, ktorí sa utápajú v hriechu, môžu dosiahnuť záchranu pohľadom na toho, ktorý je vyzdvihnutý na kríži ako prekliaty a hriešny.

Pri úvahách o sviatku Povýšenia svätého Kríža, ktorý si dnes pripomíname, pápež František raz vysvetlil úryvok z Ježišovho dialógu s Nikodémom takto: „Niektorí nekresťania sa nás možno spýtajú: Prečo povyšujeme kríž? Môžeme odpovedať, že nepovyšujeme len tak nejaký kríž alebo všetky kríže: povyšujeme Ježišov kríž, pretože v ňom sa naplno zjavila Božia láska k ľudstvu. To nám pripomína Jánovo evanjelium v dnešnej liturgii: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (3, 16). Otec dal Syna, aby nás spasil, a to zahŕňalo Ježišovu smrť a smrť na kríži“ (Anjel Pána, 14-IX-2014).

Pápež František si potom položil otázku: „Prečo bol kríž nevyhnutný?“ a odpovedal: „kvôli závažnosti zla, ktoré nás zotročilo. Ježišov kríž vyjadruje oboje: všetku negatívnu silu zla i celú miernu všemohúcnosť Božieho milosrdenstva. Zdá sa, že kríž určuje Ježišovo zlyhanie, ale v skutočnosti vyjadruje jeho víťazstvo. Na Kalvárii mu tí, čo sa mu posmievali, povedali: Ak si Boží Syn, zostúp z kríža (porov. Mt 27, 40). Ale opak bol pravdou: práve preto, že bol Boží Syn, bol tam, na kríži, verný až do konca Otcovmu plánu lásky. A práve preto Boh Ježiša povýšil (Flp 2, 9) a udelil mu univerzálne kráľovstvo“ (Idem).