Evanjelium (Mt 5, 1-12)

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“

Komentár

Evanjelium tejto nedele obsahuje jeden z najprekvapivejších a najpodstatnejších úryvkov z Ježišovho kázania: blahoslavenstvá, ktoré svojím paradoxným jazykom učia o skutočnom šťastí, ktoré hľadajú všetci ľudia. Svätý Josemaría ich definoval ako „pieseň Božej lásky“. Ako vysvetľuje pápež František, „blahoslavenstvá sú portrétom Ježiša, jeho spôsobom života; a sú cestou k pravému šťastiu, po ktorej môžeme kráčať aj my s milosťou, ktorú nám dáva Ježiš“ (Audiencia, 6-VIII-2014). Matúš nám ukazuje Majstra na vrchu, ako káže s autoritou a majestátom. Zmiešaní medzi davom môžeme dnes cítiť, ako sú jeho slová adresované nám.

„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“. Keď sa kresťan snaží napodobňovať Majstra, „zažíva úzky vzťah medzi krížom a zmŕtvychvstaním“, ako vysvetľoval Benedikt XVI. Spojení s Kristom získavame silu premeniť utrpenie na vykupiteľskú lásku. Máme takú istú radosť, akú prežíval Pán vo svojom utrpení, lebo cez toto utrpenie nám bol udelený dar Ducha Svätého a otvorili sa nám brány neba. S touto nádejou a útechou je kresťan útechou pre ostatných; „môže sa odvážiť zdieľať utrpenie druhých a prestáva utekať pred bolestnými situáciami“, hovorí nám pápež František (Gaudete et exultate, bod 76).

„Blahoslavení chudobní v duchu“. V živote kresťana nie je chudoba voliteľná: bez nej nie je človek učeníkom a ani nemôže byť šťastným. Všetci ju musíme žiť ako Majster. A aby sme chudobu stelesnili uprostred sveta, svätý Josemaría odporúčal: „Radím ti, aby si bol skromný voči sebe a veľmi štedrý voči ostatným; vyhýbaj sa zbytočným výdavkom na luxus, rozmar, márnosť, pohodlie...; nevytváraj si potreby“ (Boží priatelia, bod 123). Vzhľadom na všeobecné ovzdušie konzumu je potrebné často preverovať, či sme sa odpútali od vecí, ktoré používame; či žijeme s ľahkou batožinou, aby sme mohli nasledovať Ježiša a začať vlastniť „Božie kráľovstvo“. Ak žijeme v chudobe, budeme vedieť veľkoryso starať sa aj o druhých, a to najmä o chudobných a tých, ktorí sú v núdzi, ku ktorým sa nikdy nebudeme správať ľahostajne.

„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti“. V hojnosti bohatých a nasýtených nie je miesto pre Boha a ostatných. Naopak, tí, ktorí žijú skromne a mierne, začínajú byť „nasýtení“ Bohom. Ide o to, aby sme sa tešili z pozemských darov s vďačnosťou, ale tak, aby nás viedli k túžbe po duchovných daroch. Toto blahoslavenstvo nás tiež pozýva, aby sme s dôverou pracovali v prospech Božej prozreteľnosti: zatiaľ čo sa snažíme čestne získať potrebné živobytie, zachovávame pokoj pred možnými ťažkosťami, pretože Boh nikdy neopúšťa svoje deti.

Nakoniec, „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť“. Naša dôslednosť ako bežných kresťanov môže šokovať alebo obťažovať iných. Musíme však byť odvážni a svojím správnym konaním odrážať milú tvár Ježiša, ktorú všetci ľudia hľadajú. V tomto môžeme nasledovať radu, ktorú svätý Peter dal prvým kresťanom: „Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé. Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený“ (1Pt 3, 14-18). Stručne povedané, a na rozdiel od toho, čo by sa mohlo zdať, naše šťastie nespočíva v neobmedzenom vlastníctve majetku. Ani v tom, aby sme za každú cenu získali uznanie druhých. Šťastie spočíva skôr v stotožnení sa s Kristom.