Evanjelium (Mt 4, 1-11)
Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu:
„Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“
On odvetil:
„Napísané je: ,Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“
Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu:
„Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ,Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“
Ježiš mu povedal:
„Ale je aj napísané: ,Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“
A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu:
„Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“
Vtedy mu Ježiš povedal:
„Odíď, satan, lebo je napísané: ,Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“
Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.
Komentár
Prvá nedeľa pôstu nám predstavuje Ježiša, ktorého Duch vedie do púšte, aby Ho pokúšal diabol. Geografický rámec púšte, nehostinného miesta, ktoré je protikladom raja, je veľmi výrečný. Z niektorých pasáží Svätého písma možno usudzovať, že Židia verili v istého zlého ducha púšte menom Azazel (porov. Lv 16, 10 a Tb 8, 3). Ježiš tak bol vedený do sféry pokušiteľa. Okrem toho bola púšť miestom skúšky pre vyvolený národ. Pán prichádza, aby zvíťazil tam, kde Izrael podľahol.
Ježiš sa postí „štyridsať dní a štyridsať nocí“. To si pripomíname počas pôstu. A tento kajúci čin Pána je plný symboliky: štyridsať dní a štyridsať nocí trvalo potrestanie potopou (porov. Gn 7, 4); štyridsať dní a štyridsať nocí strávil Mojžiš v oblaku na Sinaji, bez jedla a pitia, prosiac Boha za ľud (porov. Dt 9, 25), predtým, ako mu odovzdal Zákon (porov. Ex 24, 18); aj Eliáš strávil štyridsať dní a štyridsať nocí bez jedla a pitia, putujúc na horu Horeb, aby sa stretol s Pánom (1 Kr 19, 8); a najmä Izrael žil štyridsať rokov na púšti, uprostred skúšok a pokušení, ako trest za štyridsať dní, ktoré strávil vlastným prieskumom zeme, bez toho, aby sa spoliehal na Boha (Nm 14, 34).
Po dlhom pôste sa Ježiš ukazuje hladný, zdanlivo zbavený Božej pomoci a materiálnej moci. Pokúšiteľ sa potom snaží, aby Ježiš upadol do nejakej formy nestriedmosti, chamtivosti alebo modlárstva, do ktorých zvádza ľudí, ktorí využívajú alebo odmietajú Boha, aby povýšili sami seba. Diabol zvrátene cituje Písmo, ktorým Ježiš vždy plní vôľu svojho Otca. Ak si Boží Syn, hovorí mu, použi Božskú silu, aby si vyriešil biedny ľudský stav, ktorý si na seba vzal. Toto pokušenie dosiahne svoj vrchol na kríži.
Pápež František však vysvetlil riešenie, ktoré nám Majster ponúka svojím príkladom: „Satan chce odlákať Ježiša od cesty poslušnosti a pokory – lebo vie, že touto cestou bude zlo porazené – a zaviesť ho na falošnú skratku úspechu a slávy. Ale všetky jedovaté šípy diabla sú „zastavené“ Ježišom štítom Božieho slova (Mt 3, 4.7.10), ktoré vyjadruje vôľu Otca. Ježiš nehovorí žiadne vlastné slová: odpovedá iba Božím slovom. A tak Syn, naplnený silou Ducha Svätého, vychádza z púšte ako víťaz“ (Anjel Pána, 5-III-2017).
Všetci každý deň prežívame tieto skúšky púšte v tej či onej forme. Ako vysvetlil Benedikt XVI., „jadrom každého pokušenia – ako vidíme tu – je odsunúť Boha na okraj, ktorý v porovnaní so všetkým, čo sa v našom živote javí ako naliehavé, je vnímaný ako druhoradý, ak nie ako nadbytočný a otravný“ (Ježiš Nazaretský). Zhon, túžba po ľudskej efektívnosti a každodenné ťažkosti nás môžu viesť k zanedbávaniu, zabúdaniu a dokonca odmietaniu vzťahu s Bohom; alebo k očakávaniu od Neho výnimočného zásahu, ktorý by nás prinútil reagovať. Naopak, keď je Božia vôľa na prvom mieste, On nás potom povýši.
Matúš totiž hovorí, že po prekonaní všetkých pokušení „prišli anjeli a slúžili mu“. Boh dáva s poriadkom a mierou to, čo diabol používal ako priestupok. Svätý Josemaría komentoval túto dojímavú záverečnú scénu takto: „Cirkev tým, že nás povzbudzuje uvažovať o týchto udalostiach z Kristovho života, nám chce pripomenúť, že v Pôstnom období, keď vyznávame, že sme hriešnici plní úbohostí a potrebujúci očistenie, má svoje miesto aj radosť. Pretože pôst je časom udatnosti, ale zároveň i radosti. Mali by sme sa naplniť odvahou, lebo Božia milosť nám nebude chýbať: Boh ostane po našom boku a pošle svojich anjelov, aby boli našimi spoločníkmi na ceste, našimi rozvážnymi radcami a spolupracovníkmi vo všetkých našich snahách“ (Ísť s Kristom, bod 63).