Evanjelium (Mt 10, 17-22)
Ježiš povedal svojim apoštolom:
„Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.
Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“
Komentár
Ešte stále s našimi srdcami preplnenými radosťou z narodenia Spasiteľa sa dnes stretávame s týmito Ježišovými slovami, ktorými ohlasuje svojim učeníkom prenasledovanie pre svoje meno. Svetlo a kríž, radosť a smútok sa spájajú v živote kresťana, ktorý chce vytrvalo nasledovať Majstra a s dôverou v silu, ktorá pochádza z Ducha Svätého, odolávať hrozbám nepriateľov Boha a jeho Cirkvi.
Dnešné evanjelium odráža vernosť prvého Ježišovho učeníka, ktorý o ňom vydával svedectvo pred ľuďmi. Vernosť znamená podobnosť, stotožnenie sa s Majstrom. Podobne ako Ježiš, aj Štefan kázal bratom svojho rodu, naplnený múdrosťou Ducha Svätého, a robil veľké zázraky pre svoj ľud; podobne ako Ježiš bol vyvedený za mesto a tam ukameňovaný, pričom svojim katom odpustil a svojho ducha odovzdal Pánovi (porov. Skutky apoštolov, 6, 8-10; 7, 54-60).
Môžeme sa však prihlásiť k Ježišovi: ako sa môžeme neznepokojovať, keď cítime hrozbu prostredia nepriateľského voči evanjeliu? Ako môžeme ignorovať pokušenie strachu alebo ľudskej úcty, aby sme sa nemuseli brániť? O to viac, keď toto nepriateľstvo vzniká vo vlastnom rodinnom prostredí, ako to predpovedal prorok: „Lebo syn vyčíta otcovi, dcéra povstáva proti matke, nevesta proti svokre: nepriateľmi človeka sú tí, čo sú z jeho vlastnej rodiny“ (Micheáš 7, 6). Je pravda, že Ježiš nám nedáva techniku, ako vyjsť bez ujmy z prenasledovania. Dáva nám oveľa viac: pomoc Ducha Svätého, aby sme hovorili a vytrvali v konaní dobra, a tak vydávali verné svedectvo o Božej láske k celému ľudstvu, aj k prenasledovateľom. V tento prvý deň vianočnej oktávy je stále priestor na radosť, pretože to, čo si najviac želáme, čo nás najviac teší, nie je naša vlastná bezpečnosť, ale spása pre všetkých.