Evanjelium (Lk 6, 27-38)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.
Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“
Komentár
Keď Ježiš predstavil blahoslavenstvá, kľúč k objaveniu miesta, kde je šťastie (porov. Lk 6, 20-26), teraz ukazuje cestu, ako sa k nemu dostať, cestu ťažkú a tŕnistú, ale takú, po ktorej sa oplatí kráčať. Jeho slová sú naliehavé.
„Milujte svojich nepriateľov“. Nie je to niečo, čo presahuje ľudské schopnosti? Je to naozaj náročné, ale nevyhnutné. Stačí otvoriť oči a vidieť, že v profesionálnych vzťahoch, v politických a spoločenských diskusiách a niekedy aj medzi priateľmi a rodinnými príslušníkmi sa páchajú krivdy, nespravodlivosti a nechýba poníženie, zášť či pomsta. Keď je však reakcia na tieto nehoráznosti násilná, dôsledky sú ešte horšie. Je potrebné nájsť východisko z konfliktov z inej perspektívy. Ježišov návrh je kreatívny a účinný: len láska je schopná odzbrojiť nenávisť.
„Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia“. Je spravodlivé žiadať, aby sme robili dobre tým, ktorí nás nenávidia alebo nám ublížili? „Ježiš nemá v úmysle meniť chod ľudskej spravodlivosti, ale pripomína svojim učeníkom,“ poznamenáva pápež František , „že pre bratské vzťahy je potrebné pozastaviť posudzovanie a odsudzovanie. (...) Kresťan musí odpúšťať! Ale prečo? Pretože mu bolo odpustené“. Ježiš dal svoj život na kríži, aby priniesol spásu celému svetu, aj svojim prenasledovateľom.
„Žehnajte tým, čo vás preklínajú“. Koľko urážok, ohovárania, hanobenia, osočovania, klebiet a ako ľahko sa ospravedlňujeme, keď sa pridáme k zboru klebetníkov! Všetci musíme zostať ostražití, lebo ako hovorí Jakub: „Jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený“ (Jak 3, 6). Ohováranie nezodpovedá profilu Kristovho učeníka, ale práve naopak. Kto miluje, hovorí dobre aj o tých, ktorí ho preklínajú, a praje im všetko dobré, nech im Boh žehná. Modlí sa dokonca aj za tých, ktorí ho dráždia: „modlite sa za tých, čo vás ohovárajú“.
„Ďaleko od nášho správania,“ hovorí svätý Josemaría, „je teda spomienka na urážky, ktoré nám boli spôsobené, na poníženia, ktoré sme utrpeli, nech boli akokoľvek nespravodlivé, nezdvorilé a hrubé, pretože pre Božie dieťa je nevhodné mať pripravený záznam, predkladať zoznam urážok. Nemôžeme zabúdať na Kristov príklad“. Kresťanská cesta nie je ľahká, vyžaduje si čeliť ťažkým skúškam, v ktorých je utrpenie nevyhnutné, ako trpel Ježiš na kríži, ale je to cesta pokoja, radosti a lásky, ktorá vedie k šťastiu. Blahoslavení budú len tí, ktorí odpúšťajú a správajú sa ako dobré deti Boha, milosrdného Otca.
„Tento evanjeliový úryvok sa právom považuje za magna chartu kresťanského nenásilia,“ komentoval Benedikt XVI a dodal: „ktoré nespočíva v ustupovaní zlu – podľa falošného výkladu nastavenia druhého líca(porov. Lk 6, 29) –, ale v odpovedi na zlo dobrom (porov. Rim 12, 17-21), čím sa pretrhne reťaz nespravodlivosti. (...) Láska k nepriateľom je jadrom kresťanskej revolúcie, revolúcie, ktorá nie je založená na stratégiách ekonomickej, politickej alebo mediálnej moci (...), ale je Božím darom, ktorý sa získava výlučne a bezvýhradnou dôverou v jeho milosrdnú dobrotu. Toto je novosť evanjelia, ktorá nenápadne mení svet“.