Evanjelium (Lk 1, 1-4; Lk 4, 14-21)
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
„Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť:
„Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Komentár
Liturgia tejto nedele nám predstavuje dva úryvky z Lukášovho evanjelia. Prvým je prológ, ktorý je adresovaný postave menom Teofil, čo v gréčtine znamená „Boží priateľ“. Lukáš chce napísať zdokumentovaný a prehľadný opis Kristovho života od jeho počiatkov, pričom vysvetľuje aj spásonosný význam vecí, ktoré „sa stali medzi nami“ (v. 1).
Toto evanjelium je teda určené každému, kto chce byť skutočne „Božím priateľom“. Keď vstúpime na jeho stránky „ako ďalšia postava“, ako nás k tomu pozval svätý Josemaría, stretneme sa s milou postavou Ježiša a zistíme, že Písmo sa v ňom naplnilo, ale aj dnes sa naďalej napĺňa „medzi nami“: V tomto svätom texte nájdeš Ježišov život; ale musíš nájsť aj svoj vlastný život (porov. Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 754).
V druhom úryvku sprevádzame Ježiša do synagógy v Nazarete, meste, kde vyrastal, kam sa chodí modliť a počúvať Božie slovo podľa svojho sobotňajšieho zvyku. Naučil sa to robiť ako samozrejmosť, keď odmalička sprevádzal Jozefa a Máriu. Chodili sa spolu modliť ako rodina.
Lukášovo rozprávanie nás uvádza do tejto synagogálnej udalosti. Po niekoľkých modlitbách sa číta časť Pentateuchu alebo Tóry, Božieho zákona, a prorocký text, ktorý ilustruje význam toho, čo učí Zákon. Predsedajúci vyzve jedného z prítomných, aby čítal, alebo sa niekto s náležitou prípravou dobrovoľne postaví, aby čítal, a potom vysvetlí význam Božieho slova. Pri tejto príležitosti Ježiš povstane a vo zvitku proroka Izaiáša, ktorý mu je ponúknutý, nájde text, v ktorom prorok hovorí o Pánovom pomazanom, ktorý prináša radostnú zvesť o spáse a oznámenie, že Boh vyslobodí ľud z jeho trápení. Sú to slová útechy adresované judskému ľudu, ktorý sa po mnohých desaťročiach skazy a úpadku po dobytí svojej krajiny babylonskými vojskami na začiatku 6. storočia pred Kr. zaoberá obnovou. Tí, ktorí sa napokon vrátia z vyhnanstva, zistia, že nie sú schopní zahojiť toľko materiálnych a morálnych rán, ale Boh naplní ich nádej na spásu. To, čo Ježiš práve prečítal v synagóge, nie je len pripomienkou nádejného ohlásenia, ktoré Boh v minulosti uskutočnil, je to správa o tom, čo sa skutočne deje v ich strede, a preto poznamenáva: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli (v. 21). Ježiš je ohlásený Vykupiteľ.
Toto „dnes“, o ktorom Ježiš hovorí v evanjeliu, nie je len okamih, ktorý sa stal pred viac ako dvadsiatimi storočiami. Ježiš hovorí aj ku každému z nás „dnes“, v 21. storočí, pretože aj teraz je „Pánov pomazaný“ („mesiáš“, čo je hebrejské slovo preložené ako „pomazaný“), Ježiš Kristus, živý a prichádza ku každému z nás, aby uzdravil naše neduhy, slabosti a hriechy. Dnešok môže byť pre mňa a pre každého z nás dňom spásy. Neodkladajme na zajtra rozhodnutie, ktoré Pán od nás očakáva „dnes“: obrátenie, odpustenie a prijatie odpustenia, nový začiatok s pomocou milosti, úplné odovzdanie sa... Staré pohanské príslovie carpe diemnám má tiež čo povedať: využi dnešný deň, keď ti Boh prichádza v ústrety, aby ťa uzdravil a urobil šťastným.
Dnes Boh počíta s našou pozitívnou reakciou, aby pokračoval v uskutočňovaní spásy, ktorú Ježiš dosiahol pre celé ľudstvo, pre nás a aby sme ju priniesli celému svetu. „To je aj naše poslanie: byť pomazaní Duchom a vychádzať k našim bratom a sestrám, aby sme im ohlasovali Slovo a aby sme boli pre nich nástrojom spásy“ (František, Posolstvo k 54. svetovému dňu modlitieb za povolania).