Evanjelium (Mk 10, 46-52)
Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať:
„Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal:
„Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Ježiš zastal a povedal:
„Zavolajte ho!“
Zavolali slepca a vraveli mu:
„Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“
On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal:
„Čo chceš, aby som ti urobil?“
Slepec mu odpovedal:
„Rabboni, aby som videl!“
A Ježiš mu povedal:
„Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“
A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Komentár
Na ceste do Jeruzalema, kde sa má zavŕšiť naša spása, prechádza Ježiš cez Jericho. Tam pri ceste sedel slepec, ktorého meno poznáme: Bartimej. Tento muž celý deň žobral almužnu od okoloidúcich. A to isté robí aj vo vzťahu k Pánovi a volá k nemu o milosť: „Zmiluj sa nado mnou!“.
Ježiš ho nielen počuje volať, ale pozná aj jeho situáciu a jeho najhlbšie potreby. Spočiatku ho však nevypočuje, chce, aby Bartimej prekonal ľudské ohľady tých, ktorí ho vyzývajú, aby mlčal, chce, aby volal ešte hlasnejšie. A to sa aj stane. Potom sa Ježiš zastaví a volá ho prostredníctvom tých istých ľudí, ktorí ho karhali, teraz však má slová povzbudenia: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“.
Pri iných príležitostiach Majster okamžite vyliečil chorobu chorého, ktorý stál pred ním. Tentoraz sa ho však pýta priamo, akoby boli pochybnosti o tom, čo chce: „Čo chceš, aby som ti urobil?“.
Tak je to aj v našej modlitbe: nestačí raz poprosiť, musíme kričať, musíme vytrvať v prosbe. Musí sa nám podariť stáť pred Bohom, aj keď naše oči sú slepé voči jeho blízkosti. A to isté žiada Boh od nás: „Čo odo mňa chceš, čo chceš, aby som pre teba urobil?“.
Slepec má zrejmú túžbu: vidieť. A to potrebujeme všetci: vidieť, vidieť lepšie, mať v živote nadprirodzený zrak, naučiť sa od Boha pozerať na svet jeho očami.
Na Bartimejovu prosbu mu Pán neprikazuje, aby videl, ale aby kráčal, aby chodil. Vracia mu zrak, aby kráčal, aby Ho nasledoval na ceste. Čas modlitby v našich dňoch, uprostred všetkých činností, ktoré vykonávame, je pokladom veľkej hodnoty, podobne ako Bartimejovo stretnutie s Ježišom, ktorý prechádza okolo. Ide o to, aby sme sa zastavili, zavolali naňho a znova Ho uvideli, aby sme Ho bližšie nasledovali.
Svätý Josemaría vo svojej mladosti často opakoval tieto slová: Domine, ut videam! Pane, nech vidím!, skôr než prijal od Boha vnuknutie Opus Dei. A tak všetkým odporúčal neustále recitovať túto strelnú modlitbu:
„Každý deň predstúp pred Pána a pomaly, so všetkou horlivosťou svojho srdca, ako slepec z Evanjelia, mu povedz: Domine, ut videam! — Pane, daj, aby som videl! Aby som videl, čo odo mňa očakávaš a bojoval o to byť ti verný“ (Vyhňa, bod 318).