Evanjelium (Mk 10, 35-45)
K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu:
„Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“
On sa ich opýtal:
„Čo chcete, aby som vám urobil?“
Oni mu povedali:
„Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Na to im Ježiš povedal:
„Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“
Oni mu vraveli:
„Môžeme.“
Ježiš im povedal:
„Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“
Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im:
„Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Komentár
Zdá sa, že Jakub a Ján na ceste do Jeruzalema tušia, že udalosti v Ježišovom živote sa chystajú dospieť k vrcholu. Možno cítia, že podpora ich Majstra je na vrchole a že každú chvíľu otvorene prejaví svoje mesiášstvo. Ježišova vláda sa čoskoro začne a oni si chcú zabezpečiť dobré postavenie vo vláde.
Pán sa nenecháva odradiť obmedzeným pohľadom Jakuba a Jána. V skutočnosti využíva túto príležitosť, aby Dvanástim vysvetlil základný bod svojho učenia: že veľkí v jeho kráľovstve sú tí, ktorí vedia slúžiť.
Ježiš sa realisticky, bez akejkoľvek naivity, pozerá na túžbu po panovaní, ktorá sa skrýva v mnohých srdciach: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc“. Sú ľudia, ktorí si myslia, že ak chcú byť veľkí, musia sa vnucovať druhým, ovládať ich život, vyžmýkať z nich všetko, čo im môžu dať, a myslieť pritom len na svoj prospech. Sú to ľudia, ktorí sa na chvíľu stanú veľkými, ale po čase skončia tak, že v druhých vyvolávajú odmietanie.
Duch služby reaguje na túžbu po veľkosti v našich srdciach. Ukazuje nám však, že skutočný ľudský rast spočíva v pomoci druhým rásť, nie v ovládaní ich života. Dychtivosť slúžiť otvára nekonečné obzory: každý, koho stretneme, môže od nás dostať gesto služby, nech je akokoľvek malé. Služobník sa dotýka života mnohých ľudí a mení ich životy k lepšiemu. Sú veľkodušní, pretože nešetria úsilím pomôcť druhým.
Dejiny Cirkvi sú poznačené svätcami, ktorí vedeli slúžiť. Môžeme spomenúť svätého mučeníka Vavrinca, ktorý sa staral o chudobných kresťanov v Ríme; svätého Martina de Porres, nazývaného „brat metla“, mulata, ktorý sa stal bratom tých najmenších; v poslednom čase máme obdivuhodný príbeh svätej Terézie z Kalkaty, ktorá sa starala o chorých a opustených v Indii.
Svätý Josemaría nás povzbudzuje, aby sme rozjímali o tom, ako Kristus panuje tým, že slúži, a poukazuje na dôsledok: „Ak dovolíme Kristovi, aby kraľoval v našej duši, nestaneme sa panovačnými, ale budeme služobníkmi všetkých ľudí. Služba — ako rád mám to slovo! Slúžiť môjmu Kráľovi a kvôli nemu všetkým tým, ktorí boli vykúpení jeho krvou“ (Ísť s Kristom, bod 182). Toto je veľkolepé poslanie kresťanov: slúžiť všetkým dušiam, a to s veľkosťou ducha.