Evanjelium (Mk 7, 31-37)

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu:

„Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“

V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili:

„Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“

Komentár

V dnešnom evanjeliu rozjímame o Ježišovom milosrdnom pohľade a jeho vplyve na náš život.

Prvé nedeľné čítanie je z knihy Izaiáša. Text hovorí: „Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! (...) Sám príde a spasí vás. Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. (...) Suchá pôda prameňom vôd“ (Iz 35, 4-7).

Tieto slová Písma sa v plnosti napĺňajú pri Ježišovi. On je ten, ktorý napĺňa to, o čom hovorili proroci, On je ten, ktorý navracia hluchým sluch a slepým zrak.

Aj v našom živote Ježiš koná zázraky. Často to však nie sú zázraky vonkajšie, ale vnútorné. Aj dnes pôsobí vo vnútri každého človeka. Niekoľko príkladov: dáva nám uvedomiť si náš život ako dar od Boha; dáva nám vnímať veľkosť poznania, že nám Boh odpustil naše hriechy; dáva nám milosť uvedomiť si skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii. Boh vždy pôsobí v ľuďoch.

Zamyslime sa na chvíľu nad tým, ako Ježiš prichádza na pomoc ľuďom v núdzi. Vnímajú to ľudia okolo neho, keď s úžasom vykrikujú: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč“.

Ježiš vždy milosrdne hľadí na tých, ktorí sú v núdzi. Ježiš sa s láskou pozerá na každého človeka, ktorý trpí: na toho, kto nerozumie nejakej okolnosti vo svojom živote, na toho, kto trpí kvôli niečomu, čo sa mu zdá byť nespravodlivosťou, na toho, kto sa cíti opustený kvôli smerovaniu svojho života, atď... Na ľudí, ktorí trpia, odpovedá Boh milosrdným pohľadom. Hovorí nám: „Effeta“, to znamená: „Otvor sa“. Otvor sa Božej láske, otvor sa jeho odpusteniu, otvor sa jeho láskyplnému pôsobeniu.

Svätý Josemaría rád uvažoval o tom, že všetky zázraky sveta nie sú ničím v porovnaní s Božou láskou: „Či sa nedokážeme nechať pohnúť touto nesmiernou Božou láskou?“

Boh robí v našom živote veľké veci. Tí, ktorí sú uzdravení v úryvku z evanjelia, nerešpektujú Božiu prosbu: nešíriť tento zázrak. Práve oni si dokonale uvedomujú veľké Božie veci. Na druhej strane si možno neuvedomujeme veľké zázraky Božej lásky v našom živote.

Pokúsme sa napodobniť tento Ježišov milosrdný postoj, tento postoj pomáhať všetkým ľuďom v núdzi. Pápež František ho nazýva „kultúrou stretnutia“. Vychádzať v ústrety potrebám druhých, počúvať tých, ktorí sú v núdzi, sprevádzať tých, ktorí sú sami.

Hlavnou prekážkou je naše vlastné sebectvo, hľadenie na seba a nevnímanie potrieb druhých. Preto nesmieme nikoho vylučovať, nesmieme nikoho súdiť. Nemajme predsudky voči druhým, pretože to druhým škodí a vylučuje ich.

Prosme Pána o jeho milosrdný pohľad, aby sme mohli vždy pomôcť ľuďom v núdzi okolo nás.