Evanjelium (Jn 6, 51-58)

Ježiš povedal zástupom:

„Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Židia sa hádali medzi sebou a hovorili:

„Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“

Ježiš im povedal:

„Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

Komentár

Ježišove slová, ktoré nám pripomína evanjelium dnešnej Omše, nás otvárajú tajomstvu Božieho života. Prvé čítanie nám ponúka kľúč k pochopeniu prostredníctvom knihy Prísloví: je to samotná Múdrosť, ktorá po tom, čo postavila svoj dom, pripravila hostinu, namiešala víno, prestrela stôl a pozvala všetkých jesť a piť, aby vstúpili na cesty rozvážnosti a života (porov. Prís 9, 1-6). Toto je úvod do tajomstva, ktoré hovorí a ktoré sa ponúka ako pokrm. Tajomstvo, Božia láska, ktorá sa vysvetľuje a ktorá sa ponúka ako pokrm a nápoj, ktorý nás premieňa tým, že nám dáva samotný Boží život.

Od chvíle, keď prichádzame na tento svet, sa neprestávame učiť. Vzdelávajú nás rodičia, sme vyučovaní vo vzdelávacích inštitúciách, učíme sa od priateľov, získavame životné skúsenosti. To všetko je tak či onak múdrosť. Ale len Múdrosť je schopná preniknúť do najhlbších zákutí ľudského srdca, len Múdrosť nám môže dať niečo, čím máme byť, a nie len niečo, čo máme: sám Kristus, ktorý sa stal pokrmom, aby sme sa mohli stať božskými a mať účasť na hĺbke jeho lásky. Táto Múdrosť nás poučuje zvnútra, je Učiteľkou, ktorá nás obohacuje pokorným a skrytým spôsobom. Mohli by sme však povedať, že je úplne pravdivá, pretože len ona dosahuje najvnútornejší príbytok človeka.

Žalm dnešnej svätej Omše nám pripomína Boží prísľub: „Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej. Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch? Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň“ (Ž 34, 12-15).

Eucharistia nás poučuje nielen ako pripomienka veľkonočného tajomstva, ale hovorí nám zo srdca. Navyše nám umožňuje hovoriť k Bohu aj prostredníctvom našej existencie, našej bežnej práce, našich vzťahov. A to práve preto, že nakoľko je darovaním Tela a Krvi, otvára naše telo a ducha pre pochopenie a prijatie hlbokej skutočnosti vecí, pre poslanie starať sa o celé stvorenie a spravovať ho, urobiť z neho miesto stretnutia s Bohom a Boží príbytok s ľuďmi.

Nemôžeme sa vydať na cestu, na ktorú nás Pán pozýva, ak nepoznáme cieľ a cesty, ktoré k nemu vedú, a tie, ktoré nás zvádzajú na nesprávnu cestu. Newman poukazuje na to, že Adam a Eva mali vďaka svojmu hriechu poznanie dobra a zla, ale toto poznanie získali ponorením sa do zla. Iba Boh poznáva zlo bez toho, aby sa do neho ponoril, bez toho, aby sa dostal do jeho pazúrov. Kristus, Božia Múdrosť, nás poučuje o Božích cestách, ale aj o nástrahách zla bez toho, aby sme sa do neho ponorili. On od nás žiada len to, aby sme ho jedli, aby sme ho prijali ako prameň života, aby sme po ňom túžili, aby sme s ním viedli dialóg srdcom.

Svätý Pavol hovorí Efezanom: „Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 5, 15-20). Kto nám umožňuje byť bdelými, kto nám pomáha nenechať sa oklamať toľkými falošnými ponukami, kto nám dáva silu, aby sme upierali zrak na cieľ, ku ktorému smerujeme? Eucharistia je život, pretože nám dáva život ako pokrm, ktorým je, a pretože ako vnútorný zákon, zákon lásky, nám pomáha usilovať sa o Život každý deň s väčšou intenzitou a pevnosťou. Okrem toho Eucharistia nielen vnútorne buduje každého z nás, ale buduje celé ľudstvo, zjednocuje ľudí, vytvára Cirkev, Kristovo telo.