Evanjelium (Lk 3, 10-18)
Zástupy sa pýtali Jána:
„Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal:
„Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu:
„Učiteľ, čo máme robiť?“
On im povedal:
„Nevymáhajte viac, ako vám určili!“
Pýtali sa ho aj vojaci:
„A čo máme robiť my?“
Vravel im:
„Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým:
„Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
Komentár
Po udalostiach Ježišovho detstva nám Lukášovo evanjelium predstavuje poslanie Jána Krstiteľa. Tento Boží muž, považovaný za posledného z prorokov, za spojovací článok Starého a Nového zákona, chodil po okolí Jordánu, kázal a krstil.
Jeho múdrosť bola taká veľká, že k nemu prichádzali zástupy a pýtali sa ho, čo majú robiť, aký život majú viesť, aby sa skutočne obrátili. Tí, ktorí prichádzali k Jánovi, skutočne vedeli, že krst nie je len symbolom, ale znamením začiatku nového života. V dejinách spásy voda vždy znamená zmenu, ako napríklad pri celosvetovej potope, ktorá očisťuje svet od všetkých hriechov, alebo pri prechode cez Červené more, ktorý otvára cestu slobody pre izraelský ľud.
Ján má slovo pre všetky kategórie ľudí: mýtnikov, vojakov aj obyčajných ľudí. Každého z nich učí ceste obrátenia, ktorá vedie k mysleniu na druhých, k službe spoločnosti, k praktizovaniu spravodlivosti, k úteku od mrzutosti.
Advent je pre všetkých kresťanov cestou obrátenia, ktorá sa prejavuje skutkami pokánia a modlitby, ale vyžaduje si zmenu života. A aj my sa môžeme spýtať Pána, čo chce od každého z nás: „Čo máme robiť?“ Naše správanie nie je ľahostajné, ako vysvetľuje Krstiteľ v závere úryvku, ktorý sme čítali: Pán „má v ruke vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“. Pred začiatkom verejného poslania Mesiáša nám Predchodca pripomína závažnosť hriechu v našom živote, vážnosť súdu a vyzýva nás k obráteniu.
Evanjelium nám hovorí, že „ľud bol v očakávaní“. Nachádzame sa v čase očakávania, tak ako advent a celý život na zemi. Čakáme na Spasiteľa, čakáme na začiatok Božieho kráľovstva a definitívny príchod Ježiša. Čakanie však nemôže byť pasívne, ale dynamický postoj, ktorý si vyžaduje neustále a nové obrátenie.
Toto je výzva Cirkvi v týchto posledných dňoch očakávania: „Tak, moji milovaní, pevne stojte v Pánovi. (...) Pán je blízko“ (Flp 4, 1.5).