Evanjelium (Lk 3, 1-6)
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:
„Hlas volajúceho na púšti:
,Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!
Každá dolina sa vyplní
a každý vrch a kopec zníži.
Čo je krivé, bude priame,
a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“
Komentár
Lukášov záujem uvádzať také presné detaily o Ježišovom narodení nás ľahko vedie k jedinému záveru: máme do činenia s historickou udalosťou. Slovo sa vtelilo v konkrétnom čase, na konkrétnom mieste a za konkrétnych okolností. Nič z toho nie je nepodstatné, pretože tu ide o všetko. Celý náš život závisí od toho, čo je napísané v evanjeliu. Konfigurácia našej osobnej existencie závisí od Božej vôle zúčastniť sa na dejinách ľudstva.
Navyše v prípade Krista je tu jedna zvláštnosť: On je naplnením všetkých ľudských túžob. Je vytúžený všetkými národmi (porov. Ag 2, 7), ako Ho nazýva prorok Aggeo. Inak by bolo nepochopiteľné, že v priebehu vekov nachádzame proroctvá a predpovede, ktoré nám hovoria o príchode Mesiáša, a že každé z nich nachádza svoje naplnenie v Ježišovej osobe.
Mohli by sme ísť ešte ďalej, pretože Ježišov príchod si vyžadoval Predchodcu, Jána Krstiteľa, ale príchod Predchodcu ohlasoval aj Izaiáš. Plnosť času (porov. Gal 4, 4), ten historický okamih, keď Kristus začal prebývať medzi ľuďmi (porov. Jn 1, 14), bol takým rozhodujúcim momentom, že Boh sa rozhodol pripraviť ho s najväčšou starostlivosťou: nielen tým, že poslal človeka, aby ho ohlásil, ale aj tým, že ohlásil, že ohlasovateľ príde. Aby nikto nemal pochybnosti a nemohol povedať, že nebol vopred upozornený.
Úloha Jána Krstiteľa je v tomto adventnom čase rozhodujúca, pretože dáva tvár a meno delikátnosti, s akou nám Boh navrhuje svoj plán: pretože sme predurčení mať účasť na Kristovom živote, a preto aj Pán pripravoval a pripravuje veci na uskutočnenie nášho osobného stretnutia s ním. Je to prekvapujúce a príprava na Vianoce smeruje k tomu, aby sme s obnoveným úžasom znovu objavili, že ten, po ktorom túžili všetky veky, túži prebývať v našich srdciach.
Ten vytúžený túži po nás. Toto presvedčenie iste pohlo srdcom Krstiteľa, a preto s takým zápalom vykonával svoju prorockú úlohu: pretože objaviť to a otvoriť sa tomuto ohlasovaniu je začiatkom spásy. Preto je tento adventný čas taký priaznivý na to, aby sme sa často modlili k svätému Jánovi Krstiteľovi a prosili ho, aby pre nás od Boha získal rovnakú túžbu pripraviť naše duše na príchod Pána.
Ale na to musíme prijať jeho posolstvo pokánia: je dobré nezabúdať, že sa nachádzame v čase obrátenia, čo neznamená robiť veľké veci, ale možno s väčšou láskou a radosťou obetovať Pánovi to, čo je vlastné nášmu každodennému životu, ako by Ján obetoval nepohodlie púšte a Jozef s Máriou nepohodlie a nepríjemnosti na ceste do Betlehema.