Evanjelium (Mk 14, 12-16.22-26)
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci:
„Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im:
„Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ,Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac:
„Vezmite, toto je moje telo!“
Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im:
„Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
Komentár
„Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“. V súvislosti s Veľkou nocou Ježiš ustanovuje sviatosť Eucharistie a robí to slobodne.
Na otázku učeníkov: „Kde ti máme pripraviť?“, Ježiš odpovedá: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody“. Ježiš podrobne rozpráva učeníkom, ako bude sláviť Poslednú večeru, pri ktorej ustanoví sviatosť svojho Tela a Krvi. Nerobí to kvôli okolnostiam, ale ako naplnenie Otcovho plánu. Tým, že to robí slobodne, robí to z Lásky, pretože len tam, kde je sloboda, je pravá Láska. Ježiš vo svojom živote všetko vykonával slobodne, a keď sa blížia posledné chvíle jeho života, hodnota slobody vyniká ešte výraznejšie. Pritom odhaľuje Lásku, s ktorou to robí.
Udalosti, ktoré sa odohrávajú, prebiehajú tak, ako im to Ježiš naznačil. „Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka“.
„Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: Vezmite, toto je moje telo! Skôr ako Ježiš obetoval svoj život na kríži za spásu sveta, chcel zostať medzi nami. Urobil to tak, že premenil chlieb na svoje Telo. Ježišove slová nepripúšťajú iný výklad: „Toto je moje telo“.
Najvyšším dôvodom, ktorý vedie Ježiša k tomu, aby s nami zostal pod spôsobom chleba, je Láska. Takto učil svätý Josemaría: „Ježiš ostal v Eucharistii… z lásky k tebe. — Ostal, a pritom vedel, ako ho ľudia prijmú… ako ho ty prijmeš. — Ostal, aby bol tvojím pokrmom, aby si ho navštevoval a zhováral sa s ním o svojich problémoch, stýkal sa s ním v modlitbe pred svätostánkom a v prijímaní Eucharistie, aby si sa doňho každý deň viac zamilúval a prispel k tomu, že aj veľa iných duší pôjde po rovnakej ceste“ (Vyhňa, bod 887).
Keď sa chlieb stal jeho telom, „vzal kalich, a keď poďakoval, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých“. Ježiš premieňa víno na svoju krv, ktorá mala byť na druhý deň celá vyliata na kríži. Svojou smrťou a následným zmŕtvychvstaním uzatvára novú zmluvu medzi Bohom a ľudstvom. Robí to tým, že za nás dáva svoj život, čo je najväčším znakom lásky: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).
Všetko v Eucharistii nám v tichých výkrikoch hovorí o Kristovej láske k nám. Sú to tiché výkriky, pretože čakajú na našu slobodnú odpoveď. Láska sa nedá nanútiť. Eucharistia je stretnutím dvoch slobôd: Ježišovej a našej slobody. Je to tajomstvo hlbokej Lásky, ktoré sme povolaní kontemplovať, a slávnosť Božieho Tela je na to skvelou príležitosťou. Svätý Ján Pavol II. nám vo svojej poslednej encyklike, v ktorej sa zaoberal týmto tajomstvom, povedal, že chce vzbudiť eucharistický úžas (porov. Ecclesia de Eucharistia, bod 6).