Evanjelium (Lk 1, 39-56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom:

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária hovorila:

„Velebí moja duša Pána

a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,

lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,

lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,

a sväté je jeho meno

a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie

s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena,

rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov

a povýšil ponížených.

Hladných nakŕmil dobrotami

a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka,

lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,

ako sľúbil našim otcom,

Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Komentár

V radostný deň, keď Cirkev slávi Nanebovzatie Panny Márie s telom i dušou do neba, evanjelium tejto slávnosti rozpráva o scéne Máriinho navštívenia jej sesternice Alžbety.

Panna Mária si hneď všimne, že Alžbeta je postaršia a bude potrebovať pomoc v poslednom štádiu tehotenstva a pri pôrode. A bez toho, aby zvážila všetky možné nepríjemnosti spojené s cestou, „v tých dňoch“ sa „ponáhľa do hornatého kraja“ (v. 39). Evanjelista neuvádza, či Jozef sprevádza Pannu Máriu, ale je logické, že to robí, keďže boli zasnúbení a ich pobyt bude trvať niekoľko mesiacov.

Všetko, čo sa týka Márie, odráža radosť z usilovnej, pokornej a nezištnej lásky. Dievčina z Nazareta skutočne práve prijala svoje vznešené povolanie stať sa Božou Matkou. Tento nevýslovný dar ju však neuzatvára do seba, naopak, vidíme ju preplnenú duchom služby a láskyplného záujmu o druhých.

Svätý Josemaría rád meditoval nad touto scénou a učil sa kresťanským cnostiam z Máriinej prirodzenosti: „Blahoslavená si, lebo si uverila,“ hovorí Alžbeta našej Matke. „Jednota s Bohom a nadprirodzený život so sebou vždy prinášajú príťažlivý spôsob uskutočňovania ľudských cností: Mária prináša radosť do domu svojej sesternice, pretože prináša Krista“ (Svätý Josemaría, Brázda, bod 566). A pri inej príležitosti svätý Josemaría navrhol: „Obráť svoj pohľad k Panne Márii a pozoruj, ako žije cnosť vernosti. Keď ju potrebuje Alžbeta, vydáva sa na cestu — ako hovorí Evanjelium — cum festinatione: s radostným náhlením. Uč sa!“ (Svätý Josemaría, Brázda, bod 371).

Keď Mária prichádza na miesto určenia, uprostred radosti matiek, Krstiteľ skáče od radosti v Alžbetinom lone, čím začína svoje poslanie Predchodcu, ktorý ohlasuje príchod Mesiáša. A Alžbeta sa pokorne raduje, že ju navštívila „Matka môjho Pána“ (v. 43). Je to Duch Svätý, ktorým sú Alžbeta a Krstiteľ naplnení (porov. 1, 15. 41), ktorý im umožňuje vnímať Božiu prítomnosť, aj keď prichádza skrytá a skromná. A bude to Tešiteľ, ktorý nás naučí rozpoznať Pána, keď k nám prichádza, vo sviatostiach a v potrebách druhých.

Tak ako nám úryvok o navštívení ukazuje Máriu plnú usilovnosti a horlivosti pomáhať druhým, privádzať ich k svojmu Synovi, tak aj teraz s nami pokračuje v starostlivosti, ktorú prejavovala Alžbete.

Pápež František to vyjadril takto: „Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je výzvou pre nás všetkých, najmä pre tých, ktorých trápia pochybnosti a smútok, ktorí sa pozerajú dolu, ktorí sa nemôžu pozerať hore. Pozerajme hore, nebo je otvorené, nevzbudzuje strach, už nie je vzdialené, pretože na prahu neba nás čaká Matka a Ona je našou matkou. Miluje nás, usmieva sa na nás a pomáha nám s nežnosťou“ (František, Anjel Pána, 15-VIII-2019).

„Ako každá matka chce pre svoje deti to najlepšie a hovorí nám: Ste vzácni v Božích očiach, nie ste stvorení pre malé uspokojenie tohto sveta, ale pre veľké radosti neba. Áno, pretože Boh je radosť, nie nuda. Boh je radosť. Nechajme sa viesť rukou Panny Márie“ (František, Anjel Pána, 15-VIII-2019).