Sobota: náhliaca sa nežnosť

Komentár evanjelia na 21. december v adventnom týždni. „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.“ Mária sa neuzatvára do seba, ale ide sa postarať o svoju sesternicu. Podobne ako Panna môžeme byť pre druhých pohľadom, úsmevom, náručou, rukami a radosťou Boha.

Evanjelium (Lk 1, 39-45)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom:

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“


Komentár

Po anjelovom zvestovaní a po odpovedi „áno“ Mária vstane a ponáhľa sa navštíviť svoju sesternicu Alžbetu, ktorá je v šiestom mesiaci tehotenstva.

Cesta je dlhá. Panna Mária žije v Nazarete a jej sesternica neďaleko Jeruzalema. Do Jeruzalema je to približne 150 km. Mária sa však nezastaví ani pred ťažkosťami. Vydáva sa na cestu, ponáhľa sa, hoci aj Ona bola tehotná a riskovala, že na ceste na juh narazí na zbojníkov. Jej snom je postarať sa o svoju sesternicu.

Mária je jednou z tých ľudí, ktorí sa starajú o rodinu, ktorí vychovávajú svoje deti, ktorí čelia toľkým protivenstvám, toľkej bolesti, ktorí uzdravujú chorých. Vstávajú a slúžia.

Ona sama sebe neprikladá dôležitosť. Nemyslí si: „keďže som Božia matka, ja som tá dôležitá, to ja musím byť stredobodom pozornosti a starostlivosti“. Nie, Mária takto neuvažuje. Jej spôsob myslenia je iný: „keďže som najváženejšia, musím viac pomáhať“.

Nezatvára sa doma, ale ide sa starať o svoju sesternicu. A nie je to zbesilý zhon, ale náhlenie nežnosti. Ako zdôrazňuje pápež František, „Mária nie je typ človeka, ktorý na to, aby sa mal dobre, potrebuje pekný gauč, kde sa cíti pohodlne a bezpečne. Ona nežije na gauči“ (Príhovor na vigílii Svetových dní mládeže v Krakove, 30-VII-2016).

A z tohto stretnutia pramení radosť. Hlboká radosť Márie a Alžbety; radosť, ktorá napĺňa ich život. Rovnako, ak sa naučíme slúžiť a vyjdeme v ústrety druhým, umožníme Bohu zmeniť tento svet. Sme pohľadom, úsmevom, náručou, rukami, radosťou samotného Boha.

Luis Cruz // dejan sredojevic - Getty Images