Evanjelium (Mt 18, 21-35)

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu:

„Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Ježiš mu odpovedal:

„Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ,Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ,Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ,Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ,Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Komentár

Dnes nám Pán hovorí o potrebe odpustenia prostredníctvom rozhovoru s apoštolom Petrom.

Peter sa s dôverou priblíži k Ježišovi a spýta sa Ho: Pane, koľkokrát mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa prehreší proti mne?

Úzke spolunažívanie Ježiša s apoštolmi dáva Petrovi príležitosť spýtať sa Ho na postoj, ktorý v Ježišovi objavil a ktorý je pre neho ťažký: odpúšťať druhým.

Peter hovorí Ježišovi, že odpustil mnohokrát: až sedemkrát. Mám odpustiť svojmu bratovi sedemkrát? V jazyku Biblie sedem znamená dokonalosť. Taký je pohľad Petra. Pohľad, ktorý je vo svojom spôsobe nazerania na veci veľkorysý. Peter uznáva potrebu prosiť o odpustenie. Voči vine nezaujíma obranný postoj, pred ktorým treba utekať, keďže bráni prijatiu odpustenia.

Ježiš mu odpovedá, že má odpúšťať sedemdesiatsedem ráz. To znamená vždy. Že odpustenie nemá mať žiadne obmedzenia. Taký je pohľad Boha. Pohľad plnosti.

Potom Ježiš uvádza príklad sluhu, ktorému jeho pán odpustil dlh. Obrovský dlh: 10 000 talentov, astronomická suma.

Na druhej strane, tento sluha neodpustí svojmu spolusluhovi sumu, ktorá je v porovnaní s tým, čo mu bolo odpustené, zanedbateľná.

Učenie končí Ježišovými slovami, v ktorých spája odpustenie druhým s odpustením, ktoré dostal od nebeského Otca. „Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi“. Ak odpustíme, Boh nám odpustí, ak neodpustíme, nedostaneme Božie odpustenie.

Týmto príkladom nám Pán chce dať pochopiť, že odpustenie druhým vychádza z odpustenia, ktoré nám Boh vždy udeľuje. Tak ako sa Boh nikdy neunaví odpúšťať nám, aj my sa musíme snažiť vždy odpúšťať druhým.

Pokračujeme v pôstnej ceste a dnes sa v evanjeliu stretávame s učením o odpustení. Pomaly uvažujme nad zázrakom odpustenia, ktoré nám Boh hojne udeľuje vo sviatosti pokánia, a s vďačnosťou sa snažme s Božou milosťou správať sa tak k našim bratom, keď nás urazia.