Evanjelium (Mt 24, 37-44)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.

Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“

Komentár

Dnes začíname adventné obdobie, čas prípravy na príchod Pána. Prvý príchod sa uskutočnil Vtelením a Narodením Ježiša v Betleheme a trval počas celého jeho pozemského života až do jeho slávneho Nanebovstúpenia. Ale ešte nás čaká nová a posledná Návšteva, ktorú vyznávame vždy, keď recitujeme Krédo: „Znovu príde v sláve, súdiť živých i mŕtvych“.

V tomto úryvku z evanjelia sa hovorí o jeho poslednej návšteve, ktorá sa uskutoční na konci čias. „Po nanebovstúpení je Kristov príchod v sláve blízky, hoci nám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou (Sk 1, 7). Tento eschatologický príchod sa môže uskutočniť v ktorúkoľvek chvíľu, hoci ho ešte niečo „zadŕža“, takisto ako aj konečnú skúšku, ktorá ho bude predchádzať“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 673).

Odtiaľ pochádza Ježišovo varovanie, aby sme boli vždy pripravení. Nechce nás vystrašiť, ale otvoriť nám cestu k väčšiemu spôsobu života, ktorý relativizuje malé každodenné starosti a zároveň im dáva rozhodujúcu hodnotu. Príchod Pána nás môže prekvapiť kedykoľvek, náhle, uprostred každodenného zhonu: „ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka“ (vv. 38-39).

Ježišove slová sú výzvou k bdelosti. Vieme, že príde, ale nevieme kedy, takže je pre nás dobré byť vždy pripravení, vo všetkom, slobodní, aby sme mu mohli vyjsť v ústrety, nezapletení do vecí tohto sveta, ale mať nad nimi moc, aby boli cestou posväcovania sa.

Aby upriamil pozornosť na potrebu bdelosti, Ježiš ponúka krátke podobenstvo, ktoré sa dobre hodí do prostredia palestínskych dedín: „Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu“ (v. 43). Tma noci je najvhodnejšia na to, aby sa zlodeji mohli nepozorovane priblížiť k domom, ktoré mali zvyčajne strechy z dreva a konárov a steny z nepálených tehál, ktoré sa dali ľahko preraziť a otvoriť dieru, cez ktorú sa mohli dostať dovnútra a kradnúť. Preto, ak by majiteľ vedel, že prídu, nebol by ľahostajný, ale dbal by na zachovanie integrity všetkého, čo vlastní. O koľko viac musí kresťan zostať bdelý, aby strážil poklady viery a milosti, ktoré dostal! „Ty, kresťan,“ pripomína svätý Josemaría, „a preto i Božie dieťa, by si mal pociťovať vážnu zodpovednosť pozorne a s láskyplnou pevnosťou odpovedať na milosti, ktoré si od Pána dostal, aby nič a nikto nemohli narušiť osobitné črty Lásky, ktoré Pán vtlačil do tvojej duše“ (Vyhňa, bod 416).

Svätý Ján Pavol II. začal svoju poslednú vôľu tým, že vzal veľmi vážne toto napomenutie Majstra, dobre si uvedomujúc, že pre každého z nás príde chvíľa, keď budeme musieť zodpovedať za svoj život pred súdom Pána: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán (Mt 24, 42) – tieto slová mi pripomínajú posledné volanie, ktoré príde v okamihu, keď to Pán bude chcieť. Chcem ho nasledovať a prajem si, aby ma všetko, čo je súčasťou môjho pozemského života, pripravilo na tento okamih. Neviem, kedy to bude, ale ako vo všetkom, aj v tomto momente sa odovzdávam do rúk Matky svojho Majstra: Totus Tuus“ (Testament, Rím, 6-III-1979). Ak sme dobre pripravení, ako pápež, môžeme s dôverou očakávať príchod Pána s tým istým pokojom a odovzdanosťou do rúk Panny Márie.