Evanjelium (Lk 21, 34-36)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

Komentár

Dnešné evanjelium nám ponúka dva prostriedky, ako byť bdelí a pripravení, keď nás Pán povolá do svojej prítomnosti: spytovanie svedomia a modlitba.

Prvým je spytovanie svedomia, ktoré ponúka Cirkev od svojich počiatkov a ktoré sa javí ako vhodný spôsob, ako účinne žiť naše kresťanské povolanie, a tiež ako potrebný prostriedok, aby sme sa priblížili k sviatosti Božieho milosrdenstva, k sviatostnej spovedi.

Spytovať svedomie znamená otvoriť dušu Božiemu svetlu, vzývať Ducha Svätého, aby sme videli všetko, čo nás oddeľuje od Boha, čo bráni nášmu zjednoteniu s Ním, aby sme Ho prosili o odpustenie a s Jeho pomocou prijali vhodné prostriedky, ako sa tomu vyhnúť.

Pán nás varuje pred zaslepením srdca, ktoré je výsledkom života oddaného požiadavkám zmyslov; života, ktorý hľadá potešenie ako cieľ, alebo zaslepenia duše, ktoré je dôsledkom toho, že sa staráme výlučne o časné veci.

Tieto situácie vedú k necitlivosti voči Božej milosti a milosrdenstvu, ktoré volajú k obráteniu. Odpoveď Pánovi sa odkladá na zajtrajšok alebo budúcnosť, ktoré nikdy neprídu alebo sa vyhýbajú, aby sme zostali zaslepení tým, čo nás teší, alebo naliehavosťou riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú, len vlastnými silami.

Druhým prostriedkom je modlitba. Osobný dialóg s Bohom, ktorý nás udržiava v jeho prítomnosti a pripravuje nás, aby sme poslušne prijímali dary Ducha Svätého a dosiahli jeho ovocie, najmä lásku, pretože súd, ktorým sa otvára večnosť, sa bude týkať toho, ako sme rozvíjali talent lásky.