Evanjelium (Lk 12, 1-7)

Ježiša obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom:

„Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič nie je utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.

Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohto sa bojte! Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“

Komentár

„Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva“. Pán hľadá ľudí, ktorí sa usilujú byť dôslední, ktorí sa snažia žiť v jednote života.

Ježišov výrok pripomína pochvalu, ktorú vyslovil Natanaelovi, keď mu ho Filip predstavil: „Tu je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti“ (Jn 1, 47).

Tým, ktorí Ho počúvajú, a aj nám, pomáha kráčať s Bohom tvárou v tvár: „Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič nie je utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech“.

Ježiš od nás očakáva jednoduchosť dieťaťa, ktoré vie, že je pred svojím otcom a nemá sa čoho báť.

Ako napísal svätý Josemaría v knihe Cesta: „Je potrebné presvedčiť sa o tom, že Boh je neustále pri nás. Žijeme, akoby Pán bol od nás niekde ďaleko, tam, kde svietia hviezdy a zabúdame, že je vždy po našom boku. Je tu ako milujúci Otec — každého z nás miluje viac, ako môžu všetky matky sveta milovať svoje deti — pomáha nám, radí nám, požehnáva nás… a odpúšťa nám.

Koľkokrát potom, čo sme vyviedli nejakú nezbedu, sa nám podarilo vyhladiť zamračený výraz našich rodičov, keď sme im povedali, že už to viac neurobíme! A možno ešte v ten istý deň sme padli znova… A náš otec, s predstieranou prísnosťou v hlase a vážnou tvárou nás karhal…ale srdce mu už mäklo, lebo poznal našu slabosť a pomyslel si: Chudáčik, ako sa usiluje byť dobrý!

Musíme byť naplnení a presiaknutí myšlienkou, že Boh je náš Otec, náš skutočný Otec, ktorý je pri nás a na nebesiach“ (Cesta, bod 267).

„Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!“.

S touto jednoduchosťou musíme kráčať pred Bohom bez toho, aby sme sa dali oklamať, keď sa nás diabol snaží zviesť na cestu pokrytectva, strachu, pretvárky, keď nerobíme veci správne.