Evanjelium (Mt 23, 23-26)

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom:

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate.

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka!“

Komentár

Dnešné evanjelium je súčasťou reči, v ktorej Ježiš vysvetľuje dôsledky vyplývajúce z čisto vonkajšieho dodržiavania zákona. Ježiš opakuje jedno označenie: pokrytci a slepci. Pokrytec je ten, kto hovorí jedno, ale robí druhé, správa sa ako herec v skutočnom živote. A pokrytci ľahko menia svoje srdce a stávajú sa slepými. Menia svoj pohľad na veci, prispôsobujú ich svojim osobným okolnostiam, myslia na seba podľa vlastnej pohodlnosti a tento postoj ich vedie k slepote.

Zákonníci a farizeji vykonávajú vonkajšie skutky, ako je platenie desiatku, umývanie pohárov a tanierov, atď., ale robia to, aby ich videli ostatní. Všetky tieto skutky sú dobré. Ale vnútorný postoj je sebecký. Nerobia to z lásky, milosrdenstva alebo vernosti, ako to uvádza Ježiš. To je srdcom zákona, dôvodom, prečo sa vykonávajú vonkajšie skutky.

V Božích očiach má vnútornosť prednosť pred vonkajškom. Naše vonkajšie skutky sú dôsledkom nášho vnútorného stavu. Stávame sa svätými tým, že očisťujeme svoje úmysly, bojujeme za správne rozhodnutia a pestujeme túžbu milovať Boha nadovšetko. To, čo robíme navonok, je teda spôsobené srdcom. Preto musíme zmeniť svoje srdce. Ako hovorí pápež František: „Hranica medzi dobrom a zlom nie je mimo nás, ale skôr v nás. Môžeme sa spýtať: kde je moje srdce? (...). Bez očisteného srdca nemôžeme mať skutočne čisté ruky a pery, ktoré vyslovujú úprimné slová lásky, milosrdenstva a odpustenia. To môže urobiť len úprimné a očistené srdce“.

Evanjelium si vždy zachováva svoju pulzujúcu aktuálnosť. Preto sa môžeme spýtať, či sa nám nedeje to isté, čo sa stalo zákonníkom a farizejom: čo ma vedie k tomuto činu, láska k Bohu a k druhým, alebo moje vlastné uspokojenie? Svätý Josemaría nás povzbudzoval: „Keď človek úprimne miluje Boha, nešetrí na obetavosti, na láske, ktorá sa prejavuje v tisícoch každodenných detailov. A keď milujeme skutočne, dávame s radosťou, bez vypočítavosti a bez očakávania vďaky: vtedy stačí duši možnosť s radosťou sa obetovať!“. Prosme našu Matku Pannu Máriu, aby nám pomáhala vždy konať z lásky k Bohu a k blížnym.