Evanjelium (Lk 15, 3-7)
Ježiš povedal farizejom a zákonníkom toto podobenstvo:
„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ,Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“
Komentár
Dnes v Cirkvi slávime sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježiša. Je to sviatok na počesť nášho Pána. Najsvätejšie Srdce Ježiša je symbolom božskej lásky. Ježišovo srdce je vyjadrením jeho odovzdania sa a úplnej lásky k ľuďom. Svätý Ján nám hovorí: „Keď miloval svojich, ktorí boli na svete, miloval ich až do konca“ (Jn 13, 1). V roku 1675 Ježiš povedal svätej Margarétke Márie Alacoque, že chce, aby sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol slávený v piatok po oktáve sviatku Božieho tela. V roku 1856 sa sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho stal všeobecným sviatkom. Svätý Ján Pavol II, veľký ctiteľ Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, povedal: „Tento sviatok nám pripomína tajomstvo Božej lásky k ľuďom všetkých čias“.
Aby sme pochopili, aké je Srdce Ježiša, Cirkev nám dnes ponúka podobenstvo o Dobrom pastierovi. Ježiš je ten pastier, ktorý sa objavuje v príbehu o stratenej ovci. Jeho stádo je veľké: sto oviec v tomto podobenstve symbolizuje celé ľudstvo. Napriek tomu, že je jeho stádo početné, nie je mu jedno, keď stratí čo i len jednu ovcu. Ježiš nezaokrúhľuje číslo deväťdesiatdeväť na sto: ak mu chýba jedna ovca, cíti, že jeho stádo nie je kompletné. Pôjde hľadať stratenú ovcu po horách, roklinách, údoliach a neprestane, kým ju nenájde...
Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho má pre kresťanov veľmi hlboký význam. Keď hovoríme o srdci človeka, myslíme na jeho city, pocity, spôsob milovania. Ale ako nám pripomína svätý Josemaría, „keď sa vo Svätom Písme hovorí o srdci, nemyslí sa tým nejaký prechodný cit, ktorý spôsobuje záplavu emócií alebo slzy. O srdci sa hovorí vo vzťahu k osobe, ktorá sa, ako nám to ukázal sám Ježiš Kristus, orientuje celá —dušou i telom — na to, čo považuje za svoje dobro: Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Ísť s Kristom, bod 164).
Táto posledná veta môže byť podnetom, aby sme sa znovu nechali prekvapiť Božou láskou: kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Môžeme bez obavy povedať: my sme Božím pokladom.
„My sme spoznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám“ (1 Jn 4, 16). Apoštol používa dve slovesá: spoznať a uveriť. Sú to dve stopy, ktoré nám môžu pomôcť vyťažiť z dnešnej slávnosti, ktorú tak cení ľudová zbožnosť Cirkvi. Svätý Ján vie, že odovzdáva niečo vznešené, čo sa nedá vyjadriť slovami, ale aj tak sa o to pokúša. Preto vo svojich listoch tak dôrazne a všetkými možnými spôsobmi zdôrazňuje, že Boh je Láska. Venuje sa úlohe povedať nám všetko, lebo vie, že hovorí pravdu, aby sme aj my uverili.
Poznať Najsvätejšie Srdce Ježiša, aby sme uverili v jeho Lásku, je najhlbšou potrebou nášho srdca. Obráťme sa na príhovor Panny Márie, ktorej srdce bilo v súlade so srdcom Kristovým, aby sme nikdy neprestali žasnúť nad týmto tajomstvom: že my sme pokladom Božieho Srdca.