Evanjelium (Mt 7, 1-5)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka‘ – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“

Komentár

Ježiš učí svojich učeníkov, aby boli milosrdní vo svojich súdoch nad druhými. To je ústredným bodom kresťanstva. Akýkoľvek priestupok spáchal blížny, učeník vďačí za svoju spásu nášmu Pánovi, pred ktorého súdom sa všetci musia zodpovedať. Toto spasenie je výsledkom jeho mimoriadneho milosrdenstva, ako svedčia jeho slová na kríži: „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).

Všetko toto milosrdenstvo je k dispozícii, ale ako môžeme očakávať, že sa bude vzťahovať na nás, ak sa nepoučíme a sami nebudeme praktizovať milosrdenstvo? Preto nikdy nesmieme odsudzovať svojho blížneho. Učeník musí byť voči ostatným veľmi pozitívny a mať srdce schopné odpúšťať chyby, či už skutočné, alebo domnelé.

Je možné, že Ježiš mal na mysli najmä farizejov, keď hovoril o človeku s brvnom v oku, ktorý nespravodlivo súdi tých, ktorí sú menej šťastní ako on; avšak samotné učenie má univerzálne uplatnenie. Milosrdenstvo zabraňuje mnohému zlu; ide priamo proti zatvrdnutosti nášho srdca, ktoré je vrcholným prejavom pýchy, a bráni nám v pôsobení Ducha Svätého.

Súdy, ktoré vynášame, sú prejavom našich skrytých myšlienok, a preto svätý Josemaría píše: „Nikdy si o nikom nemysli nič zlé – ani keby ti na to jeho reči alebo správanie dávali rozumný dôvod“ (Svätý Josemaría, Cesta, bod 442).

Milosrdenstvo je jednou z najkonštantnejších tém kázania nášho Pána a On ho praktizoval vo svojich vzťahoch s ľuďmi všetkých druhov, dokonca aj s tými, ktorých zákon označoval za hriešnikov. Priblížil sa k „perifériam“, slovu, ktoré pápež František používa na opis tých, ktorí nie sú v dobrej situácii a potrebujú pomoc. Preto by kresťan, nasledujúc príklad Ježiša, mal vedieť milovať všetkých ľudí, odpúšťať im a vytrvalo s nimi zotrvávať. To je cesta lásky, ktorá, ako hovorí svätý Pavol, „je trpezlivá, láska je dobrotivá... všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1 Kor 13, 4 a 7).