Evanjelium (Jn 10, 27-30)

Ježiš povedal:

„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“

Komentár

Štvrtá veľkonočná nedeľa je známa ako „nedeľa Dobrého pastiera“. Evanjelium tohto dňa obsahuje vo všetkých liturgických cykloch časť úryvku z Jánovho evanjelia 10, 1-30, súbor Ježišových rečí o pastierovi a ovciach. V úryvku z tejto nedele Ježiš hovorí o ochrane, ktorú Boh poskytuje ľuďom, ktorí sa k nemu utiekajú.

Obraz pastiera a oviec má hlboké biblické korene. Dôležité postavy izraelskej histórie boli pastieri. Napríklad Abel (Gn 4, 2), Mojžiš (Ex 3, 1 a nasl.) alebo Dávid (1 Sam 16, 11-13). Sám Dávid a jeho potomkovia boli, podobne ako Jozue (Nm 27, 17 a nasl.), pastiermi svojho ľudu. Avšak práve Bohu sa často pripisuje úloha pastiera, ktorý sa stará o „svoje ovce“, ľudí (porov. Gn 49, 15; Iz 40, 11; Ez 34, 5; Ž 23, 1; Si 18, 13).

Skutočnosť, že Ježišove reči o dobrom pastierovi sú prednesené počas veľkonočného obdobia, má preto veľmi hlboký význam, ktorý, ako vysvetlil Benedikt XVI, „nás okamžite vedie k jadru, k vrcholu zjavenia Boha ako pastiera svojho ľudu; týmto jadrom a vrcholom je Ježiš, práve Ježiš, ktorý zomiera na kríži a vstal z hrobu na tretí deň, vstal so všetkou svojou ľudskosťou a tak nás, každého človeka, zapája do svojho prechodu zo smrti do života“ (Homília, 29-IV-2012).

Jánovo evanjelium uvádza, že Ježiš vyslovil slová tejto nedele počas židovského sviatku Posvätenia chrámu. Tento sviatok pripomínal očistenie miesta a posvätenie oltára obetí v čase Makabejcov, ktorí opevnili hradby, aby chránili sväté miesto pred podobným znesvätením, aké spáchal Antiochus IV Epifanes (porov. 1 M 4, 52-61 a 2 M 10, 1-9). Ježiš sa navyše nachádzal v takzvanom Šalamúnovom stĺporadí. Možno práve tento opevnený priestor s mohutnými stĺpmi vysvetľuje Ježišovu zmienku o ochrane, ktorú poskytuje svojim ovciam.

Ako poukázal pápež František, Ježišove slová z tejto nedele „nám vyjadrujú pocit absolútnej istoty a nesmiernej nežnosti. Náš život je úplne bezpečný v rukách Ježiša a Otca, ktorí sú jedno: jediná láska, jediné milosrdenstvo, raz a navždy zjavené v obeti kríža (...). Preto sa už viac nebojíme: náš život je už zachránený od zatratenia. Nič a nikto nás nemôže vytrhnúť z Ježišových rúk, lebo nič a nikto nemôže premôcť jeho lásku. Ježišova láska je neporaziteľná!“ (Regina Coeli, 17-IV-2016).

Táto dôverná ochrana Ježiša nad svojimi ovcami nás povzbudí, aby sme aj my žili s veľkou nádejou a bojovali o to, aby sme sa páčili Bohu. Svätý Josemaría to vysvetľoval takto: „Cnosť nádeje — istota, že Boh nad nami vládne svojou prozreteľnou všemohúcnosťou, že nám dáva všetky potrebné prostriedky, nám hovorí o neustálej Pánovej dobrote k ľuďom, k tebe, ku mne, vždy ochotný vypočuť nás, pretože On nás nikdy počúvať neprestáva. Zaujímajú ho tvoje radosti, tvoje úspechy, stojí o tvoju lásku, je s tebou v tvojich starostiach, bolesti, nezdaroch. Nedúfaj preto v neho iba vtedy, keď sa vo svojej slabosti potkneš, no obracaj sa na svojho nebeského Otca a hľadaj u neho milosrdnú ochranu, rovnako keď ti je dobre, ako keď sa ti nič nedarí. A vedomie, že my sami sme úplné nič — netreba ani zvlášť veľkú pokoru na to, aby sme tento fakt uznali: sme ozaj veľké množstvo núl — sa zmení na nezvratnú istotu, pretože naľavo pred nuly nášho ja sa postaví Kristus — a aké obrovské číslo potom vyjde! Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? (Ž 26, 1)“ (Boží priatelia, bod 218).