Evanjelium (Jn 5, 31-47)

Ježiš povedal Židom:

„Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.

Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“

Komentár

Sme na konci Ježišovej dlhej reči v 5. kapitole Jánovho evanjelia. Pri príležitosti zázraku vykonaného v sobotu sa začal súdny proces a bol vynesený rozsudok, že Ježiš musí zomrieť. Ježiš sa obhajuje tým, že vysvetľuje, že jeho životodarná činnosť pochádza z jeho príslušnosti k Otcovi, ktorý prostredníctvom neho naďalej koná.

V súdnych procesoch v Izraeli nestačilo, aby obvinený dokázal určité skutočnosti, ale bolo potrebné predviesť spoľahlivých svedkov. Ježiš teda predkladá ako svedkov najprv Jána Krstiteľa, ktorý „svedčil o pravde“, potom samotné skutky, ktoré vykonal, a nakoniec Otca.

Ježišovi poslucháči však nie sú schopní prijať týchto svedkov, čo vedie k výmene rolí v procese, takže z obžalovaných sa stávajú žalobcovia: „Iný na vás žaluje: Mojžiš“.

Židia veria, že majú život zo svojej tradície a z úvah o Písme, sú presvedčení, že v nich prebýva Božie slovo, ale ich odmietnutie Ježiša robí túto vieru opovážlivou. Ježiš je skutočne hlasom a tvárou Boha, ale oni Ho ako takého nepočujú a nevidia.

Rozhovor sa končí jednou z mnohých Ježišových otvorených otázok v celom evanjeliu: „Ako môžete veriť mojim slovám?“ Otázka, ktorá sa týka nás všetkých: ako môžeme veriť Ježišovým slovám? Najprv tým, že budeme prosiť Boha o pevnú a hlbokú vieru v jeho Syna. A potom tým, že sa budeme riadiť radou samotného Ježiša: „Skúmate Písma, lebo práve ony svedčia o mne“.

Záväzok študovať Písmo a snaha spoznať trochu viac náboženský kontext evanjelií vo svetle Starého zákona posilní našu vieru a vrhne nové svetlo na celý náš život Božích detí.