Evanjelium (Jn 5, 17-30)

Ježiš povedal Židom:

„Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“

Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježiš im vravel:

„Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

Komentár

Po uzdravení človeka v sobotu na Ježiša zaútočia farizeji, že porušuje ich tradície, ale základným dôvodom je, že sa vyhlasuje za rovného Bohu. V tomto úryvku využíva ich námietky, aby vysvetlil svoj vzťah k Otcovi. Tvrdí, že má mnoho božských atribútov.

Začína tým, že naznačuje, že jeho činy sú dielom Otca (Jn 5, 17). Tvrdenie o božstve farizejov rozzúri (5, 18). Preto pokračujúc v argumentácii hovorí, že je schopný konať väčšie skutky ako zázrak, na ktorý sa sťažujú (Jn 5, 20). Tvrdí, že má moc nad životom a smrťou (Jn 5, 21), autoritu súdiť (Jn 5, 22) a božskú česť (Jn 5, 23). Tvrdí, že tí, ktorí odmietajú jeho posolstvo, zneucťujú Boha (Jn 5, 24) a že večný život budú mať len tí, ktorí v neho uveria (Jn 5, 25). Tento úryvok vrcholí výrokom: „Ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe“ (Jn 5, 26), čo je jasné vyjadrenie Kristovho božstva.

Zázraky nášho Pána, ako napríklad uzdravenie, ktoré vyvolalo túto konfrontáciu, dokazovali, že Boh zaručil pravdivosť jeho učenia. Jedným z jeho hlavných učení však bolo, že je Božský, a to bolo pre farizejov veľmi ťažké prijať, dokonca aj s dôkazmi zázrakov. V tomto úryvku vidíme, že keď bol Ježiš spochybnený, neodvolal svoje tvrdenie, ale našiel rôzne spôsoby, ako ho zopakovať s väčším dôrazom.

Poznaním Ježiša Krista sa o Bohu dozvedáme oveľa viac než akýmkoľvek iným spôsobom. Keď rozjímame o jeho skutkoch opísaných v evanjeliách, musíme mať vždy na pamäti, že bol zároveň božský aj ľudský. Hlavným poučením zo všetkého, čo robil, je, že to bol Boh, kto takto konal. A tak nám je umožnené spoznať Boha osobným spôsobom. Rovnako jedným z cieľov apoštolátu je, aby ľudia čítali evanjeliá, pretože v nich vidia Krista, a „kto videl mňa, videl Otca“ (Jn 14, 8).