Evanjelium (Jn 4, 43-54)

O dva dni odišiel stade do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal:

„Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“

Kráľovský úradník mu hovoril:

„Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

Ježiš mu povedal:

„Choď, tvoj syn žije!“

On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu:

„Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“

Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal:

„Tvoj syn žije.“

A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

Komentár

Na viacerých miestach evanjelia náš Pán žiada o vieru v neho a v jeho slová, nielen v znamenia a zázraky, ktoré robí. V tomto úryvku sa zdá, že kráľovský úradník vyhľadal Ježiša predovšetkým preto, že chce, aby bol jeho syn uzdravený, a nie z nejakého osobitného záujmu o jeho učenie.

Ježiš dvakrát dostane od úradníka úkon viery. Prvým je skutočnosť, že napriek tvrdým slovám, ktoré mu Ježiš adresuje hneď pri stretnutí: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte“, sa tento muž necíti odmietnutý, ale trvá na svojej žiadosti. Iste, jeho odpoveď: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie“, nie je najpresvedčivejšia, ale stačí na to, aby obmäkčil Ježišovo srdce a urobil zázrak.

Vskutku, Boh nám vo svojej láske uľahčil priblížiť sa k nemu prostredníctvom Najsvätejšieho človečenstva Syna. Ježiš je Boh, ale je aj človek; má ľudské srdce a veľmi dobre nám rozumie.

Ježiš odpovedá úradníkovi: „Choď, tvoj syn žije.“ A teraz má muž dilemu. Opäť sa od neho žiada, aby urobil úkon viery. Ježiš ho žiada, aby uveril, že jeho syn je teraz uzdravený. Ale uveriť znamená okamžite odísť, namiesto toho, aby sa pokúsil vziať Ježiša so sebou. A tak čítame: „On uveril Ježišovmu slovu a šiel“.

Až keď muž príde späť a dozvie sa, že horúčka opustila jeho syna „o jednej hodine popoludní“, dostane znamenie, ktoré potvrdí jeho vieru. „A uveril on i celá jeho rodina“. Nejde len o to, že verí v zázrak. Teraz verí v nášho Pána: stal sa jeho učeníkom.

Spočiatku nebola viera tohto muža veľmi silná. Ale keď ho Ježiš pozve, uverí, a to stačí nášmu Pánovi, ktorý vykoná veľkolepé znamenie. Výsledkom uzdravenia bolo potvrdenie viery tohto muža. Takto Boh často koná. Keď sme v neho uverili, čo znamená, že sme mu dôverovali, potom vykoná nejakú láskavosť a tá zasa potvrdí našu vieru. A nielen to, ale posilňuje aj ostatných. V dôsledku tohto zázraku uverí celá jeho rodina.