Evanjelium (Lk 11, 14-23)

Ježiš raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili:

„Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“

Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im:

„Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.

Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“

Komentár

Muž je oslobodený od démona, ktorý mu bránil hovoriť.

Ľudia sú ohromení a prekvapení.

Niektorí sa však z uzdravenia neradujú, Bohu neďakujú. Naopak, sú podozrievaví voči konaniu Ježiša Krista.

Sú takí plní seba samých, že si myslia, že spása musí pochádzať od nich, z toho, čo rozhodnú a urobia.

Pyšní, stávajú sa nemými a už neprosia, už nevolajú k Bohu.

V istom zmysle sa nám často stáva to isté. Prechádzame svetom bez toho, aby sme si uvedomili všetky milosti, ktoré nám Boh dáva, že je to On, kto nás robí svätými. Myslíme si, že sme to my, že mu za to až tak veľa nedlhujeme.

Pyšne skončíme ako nevďační voči Božej láske.

A tak sa uzatvárame do svojho sebectva, márnivosti a pýchy. A Jeho nechávame bokom. Potom však všetko v našom vnútri nie je na svojom mieste.

Rodina, priatelia, práca, odpočinok. Všetko je nudné, pretože všetko nie je na svojom mieste, pretože sme do centra svojho života postavili seba.

Kristus je sila, ktorá dokáže všetko. Ale nemôže urobiť nič, ak sme nevďační, ak si nepriznáme svoju nehodnosť, ak sa mu neprihovoríme, neprosíme Ho a dokonca Ho nevoláme, aby vstúpil.

Musíme sa nechať premôcť Bohom, aby všetko mohlo zaujať svoje miesto, aby sme sa mohli tešiť zo svojho života s autentickosťou.