Evanjelium (Lk 4, 24-30)
Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge:
„Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Komentár
Ježiš povedal tieto slová v synagóge v Nazarete. Veľmi dobre ju poznal z čias, keď ju navštevoval v sprievode Márie a Jozefa, aby sa modlil a počúval Božie slovo.
Jeho prítomnosť v synagóge pri tejto príležitosti je však iná. Prišiel čas, aby sa zviditeľnil, a robí to ako prorok: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“.
Tí, čo Ho počúvali, poznali dejiny Izraela a On im dáva príklad Eliáša a vdovy zo Sarepty a príklad proroka Elizea a Sýrčana Naamána.
Poslucháči sa proti Ježišovi búria, sú plní hnevu. Nechceli prijať proroka, mesiáša, ktorý mal Ježišovo nízke postavenie. Hľadali mesiáša, ktorý by ich oslobodil spod jarma Rimanov. Nemali srdce, ktoré by bolo skutočne otvorené pravde. Zdá sa, že boli plní predsudkov, ktoré vždy bránia bohatstvu Slova a jeho spásnemu pôsobeniu.
Snažia sa Ho zabiť, ale nedokážu to. Ježiš odchádza, prechádza ich stredom. Čas kríža ešte nenastal a je to len Otec, ktorý určil okamih Ježišovej smrti na kríži.
Tento úryvok z evanjelia čítame uprostred pôstneho obdobia. Opäť vidíme Ježiša, ktorý je odmietnutý svojím ľudom. Ten, ktorý prišiel naplniť duše pravou radosťou, nie je pochopený ani prijatý.
Toto pôstne obdobie je pre nás dobrou príležitosťou na rozjímanie o tom, ako prijímame Ježišovo slovo. To, ktoré je pre nás príjemnejšie, a to, ktoré sa nám prijíma o niečo ťažšie.