Evanjelium (Mt 8, 1-4)
Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel:
„Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“
On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal:
„Chcem, buď čistý!“
A hneď bol očistený od malomocenstva. Potom mu Ježiš povedal:
„Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“
Komentár
Dnešné evanjelium nás zavedie do chvíle bezprostredne po Reči na vrchu. Keď Pán zostúpil z vrchu, „nasledoval ho veľký zástup. V tom k nemu prišiel malomocný“ (v. 1-2). Vieme, že malomocenstvo bola choroba, ktorá nútila chorého stiahnuť sa zo spoločnosti a mnohí ju považovali za Boží trest (porov. Lv 13-14). Napriek prekážkam sa tomuto malomocnému podarí priblížiť sa k Ježišovi a vo všetkej prostote žiada, aby ho vyliečil z jeho choroby.
Okrem spoločenského odmietnutia musel malomocný prekonať aj hanbu, že sa ukázal ako zraniteľný a potrebujúci pomoc. To je často to najťažšie, keď ide o to, aby sme otvorili svoju dušu niekomu, kto nám môže pomôcť. Bojíme sa, že budeme odmietnutí alebo nepochopení a že nakoniec bude rana hlbšia ako na začiatku. Niekedy nám chýba jednoduchosť malomocného a radšej si svoje trápenia a hriechy nechávame v tajnosti.
Malomocný z dnešného evanjelia nás učí, ako máme konať, keď si všimneme svoje limity a slabosti. Ukazuje nám, že najjednoduchším spôsobom je pokľaknúť pred Ježišom, bez afektovanosti povedať, v čom je náš problém, a pokorne a s dôverou požiadať Boha o pomoc, pričom treba vedieť veľmi rešpektovať tajomstvo Božej slobody, ktorá najlepšie vie, čo je pre nás najlepšie: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť (v. 2).
K tomuto postoju, ktorý môžeme tak často uplatňovať v intimite našej modlitby, sme pozvaní aj vo sviatosti spovede, pretože práve tam chce Pán pokračovať v očisťovaní špiny z nášho srdca. V spovednici máme príležitosť napodobniť malomocného, kľačiac na kolenách vyznať svoju nečistotu a radostne očakávať tie Ježišove slová: Chcem, buď čistý (v. 3).