Evanjelium (Mt 7, 15-20)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte.“

Komentár

Reč na vrchu, ktorá sa odohrala pomerne skoro v Pánovom verejnom živote, ohromila jeho poslucháčov a rozšírila ich obzory; neboli povolaní k ničomu menšiemu ako k dokonalosti. Na konci tejto veľkolepej reči žasli, „lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci“ (Mt 7, 28). Jeho slovo bolo isté, bolo definitívne; v jeho učení nebolo ani tieňa pochybností či váhania. Jeho posolstvo bolo zrozumiteľné pre všetkých a bolo vyjadrené ich každodenným jazykom. Zároveň však bolo vznešené a bolo to zjavne Božie slovo.

Dnešné evanjelium je dobrým príkladom toho, čo tak zapôsobilo na zástup. Náš Pán súdi falošných prorokov a vynáša nad nimi rozsudok odsúdenia s autoritou jemu vlastnou: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 7, 19).

Je to večný problém. Bolo mnoho starozákonných prorokov, ktorí zviedli ľud na nesprávnu cestu, a neskôr, v časoch cirkevných Otcov, boli učitelia, ktorí boli zdanlivo zbožní a horliví, ale v skutočnosti nemali Kristovo cítenie (porov. sv. Hieronym, Comm in Matth., 7). To isté môže platiť aj dnes.

V reči pri Poslednej večeri Ježiš rozvinul svoje predchádzajúce učenie: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria“ (Jn 15, 5-6).

Kľúčom k rozlišovaniu je teda to, či učiteľ šíri lásku a jednotu, alebo naopak, či v mystickom Kristovom tele, ktorým je Cirkev, vytvára rozkol a nejednotu - zlé ovocie. Niekedy sa tvrdí, že existuje dichotómia medzi ohlasovaním pravdy na jednej strane a byť láskavým na strane druhej. Pán nám v tomto úryvku hovorí, že v skutočnosti pravda a láska patria k sebe. Preto učeník hľadá pravdu v jednote s Magistériom Cirkvi, prostredníctvom ktorého sa Kristovo učenie ohlasuje svetu.