Evanjelium (Mt 6, 19-23)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“
Komentár
Ježišovo učenie mnohokrát ukazuje ľudskú múdrosť, ktorá je charakteristická pre múdroslovnú tradíciu Izraela. Už v Prísloviach čítame: „Nenamáhaj sa zbohatnúť a zdržuj svoju vynaliezavosť“ (Prís 23, 4).
V tomto evanjeliovom úryvku nás však Pán nevyzýva, aby sme sa vzdali prirodzeného ľudského sklonu hromadiť majetok, aby sme sa rozumne pripravili na budúcnosť tým, že si našetríme nejaké peniaze na čas, keď ich budeme potrebovať. Skôr trvá na tom, aký druh bohatstva si máme zhromažďovať: nebeské poklady.
Na inom mieste, keď sa ho istý mladík pýta, čo má robiť, aby bol dokonalý, Ježiš odpovedá: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebi“ (Mt 19, 21).
Jediným bohatstvom, ktoré sa nikdy nestratí, je láska, ktorú každý z nás vložil počas času, ktorý nám bol daný. Svätý Ján z Kríža povedal, že na konci nášho života budeme súdení podľa lásky, teda podľa nášho konkrétneho záväzku lásky a služby Bohu a blížnym.
Ak platí, že „kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“, platí aj opačný výrok: „kde je tvoje srdce, tam si hromadíš svoj poklad“. Preto z času na čas pomáha zamyslieť sa nad tým, kde je naše srdce, ako trávime svoj čas, aké sú naše starosti. Uvedomíme si, či sme len vo svojich veciach, alebo či je v nich miesto aj pre iných. Či je dôvodom našej existencie veľkodušná služba Bohu a ľuďom.
Takto vysvetľoval tajomstvo šťastia svätý Josemaría: „To, čo je potrebné na dosiahnutie šťastia, nie je pohodlný život, ale zamilované srdce“ (Brázda, bod 795).