Evanjelium (Mt 6, 7-15)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
Komentár
Evanjelista Matúš zaraďuje formuláciu modlitby Pána medzi mnohé učenia obsiahnuté v reči na vrchu. Z iných správ vieme, že učeníci sa raz Ježiša pýtali, ako sa modliť, možno preto, že často videli, ako sa Majster modlí sám.
A Ježiš im vysvetľuje, že modlitba si nevyžaduje veľa slov, stačí povedať „Otče náš“. Modlitba je totiž typická pre deti, ktoré milujú svojich rodičov a oslovujú ich s jednoduchosťou. V inom zásadnom momente svojho života, v Getsemani, Ježiš oslovuje Otca známejším výrazom „Abba“, „Tati“.
Nádherná modlitba Otčenáš nám dáva správne slová v každej chvíli nášho života. Prvé vety sú uznaním veľkosti a dobroty nášho Otca: Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa. Chváliť Boha je našou prvou životnou úlohou: vzdávať Bohu slávu celým svojím životom, uplatňovaním svojej slobody v láske. A potom prosiť: o každodenný chlieb dôstojného života, o prácu, ale aj o nebeský chlieb, ktorým je Eucharistia, a o silu chápať a odpúšťať, ktorej sa učíme z Božieho milosrdenstva, a o pomoc v boji, aby sme mohli čeliť pokušeniam.
Modlitba Pána je modlitbou par excellence. V nej prosíme o sedem vecí, o počet dokonalosti a v poradí, v akom by sme o ne mali prosiť, ako pripomína svätý Tomáš Akvinský.
Len o málo vecí prosíme, a to spôsobom, ktorý predstavuje všetko, o čo je potrebné prosiť. A Boh vie, čo potrebujeme, skôr než o to požiadame.