Evanjelium (Mt 5, 27-32)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Počuli ste, že bolo povedané: ,Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
Ďalej bolo povedané: ,Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.“
Komentár
Evanjelium je súčasťou Kázania na vrchu, prvej z veľkých rečí, v ktorej svätý Matúš zhŕňa Ježišovo učenie o Božom kráľovstve. Ježiš podrobne opisuje postoje, ktoré máme zachovávať vo vzťahu k Zákonu, k Bohu, k blížnemu a v modlitbe. Na začiatku reči podrobne opisuje blahoslavenstvá, ktoré zobrazujú tvár Ježiša Krista a ukazujú jeho lásku. Ježiš nás tu učí plnosti Zákona, pozýva nás ísť o krok ďalej, žiť kresťanský život nie ako prikázania, ktoré treba plniť, ale ako postoje, ktoré treba dosiahnuť. Blahoslavený znamená požehnaný. Blahoslavenstvá sú našou cestou k šťastiu.
V tomto kontexte by sme mali chápať dnešné evanjelium. Ježiš zostupuje ku konkrétnym detailom, aby dosiahol plnosť Zákona.
Pri príležitosti ustanovenia o cudzoložstve (porov. Ex 20,14; Dt 5,18) Ježiš vyzýva k vysokej úcte k druhým, ktorá je základom Zákona. Ak cudzoložstvo spočíva v zmocnení sa vydatej osoby pre osobné uspokojenie, nesmie sa tak diať ani vnútorne, kde sa pácha ten istý hriech, aj keď nie navonok: „scudzoložil vo svojom srdci“ (v. 28). Učenie, ktoré je výzvou k odovzdaniu plnosti srdca. Aby sme boli blahoslavení, aby sme dosiahli väčšie šťastie, musíme mať čisté srdce, srdce v láske, kde nie je miesto pre sebectvo, pre nečisté myšlienky ľudského srdca.
Ježiš hovorí aj o starobylom zvyku prepustenia. Mojžišovo zákonodarstvo zaviedlo povinnosť odvrhnutia: teda listinu podpísanú manželom, ktorou sa povoľuje, aby manželku prijal iný muž. Aby však Ježiš zdôraznil veľkosť a dôstojnosť manželského zväzku so ženou, robí všetky odvrhnutia neplatnými, pretože stále vystavujú ženu a toho, kto ju prijal, cudzoložstvu.
Majster nás vyzýva, aby sme sa vždy pozerali na svoje vnútro. Hriech nie je len vonkajším, ale aj vnútorným konaním. Škodí nám, pretože nás vzďaľuje od Boha a od blížneho. Preto schopnosť prekonať vnútorné pokušenie nás predurčuje k tomu, aby sme boli slobodnejšími ľuďmi, pretože vo svojom vnútri máme priestor pre Boha a pre druhých, sme schopnejší milovať.
Ježiš nás vyzýva, aby sme sa vždy pozreli na vnútorné korene našich hriechov. Prosme ho o milosť, aby sme vždy mali srdce pripravené milovať Boha a blížneho, oslobodené od pút hriechu.