Evanjelium (Mt 5, 1-12)
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“
Komentár
Blahoslavenstvá sú veľmi krásnym úryvkom, ktorý tvorí nádhernú predsieň kázne na vrchu.
Ježiš si sadá ako učiteľ, aby učil ľudí božskému slovu, ktoré prináša od Otca. Začína tým, že im hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“.
Je potrebné si všimnúť a znovu a znovu žasnúť nad tým, že prvé slovo, ktoré nám Ježiš prináša, je blahoslavení, čo znamená šťastní.
Ježiš nám prináša Božie slovo a učí nás, že chce, aby sme boli šťastní, radostní, s plným životom. Že cesta, ktorá vedie k Bohu, je cestou radosti. A svojím Slovom nám opisuje, ktorou cestou máme ísť. Ako máme žiť, aby sme našli skutočné šťastie.
Keď čítame blahoslavenstvá, zisťujeme, že je to paradoxná cesta. Ježiš nám ukazuje cestu k šťastiu tam, kde by sa zdalo, že ho nenájdeme.
Za každým blahoslavenstvom sa skrýva cesta lásky a cesta kríža. Ježiš nás učí, že na tejto zemi sa láska a kríž navzájom stotožňujú. Alebo inak povedané, ak chceme skutočne milovať, musíme sa stotožniť s krížom.
Ježiš nazýva blahoslavenými tých, ktorí sú chudobní v duchu, čiže tých, ktorí žijú v dôvere v Boha; tých, ktorí smútia, teda tých, ktorí vedia rozpoznať svoje hriechy a ľutovať ich; tichých, to znamená tých, ktorí vedia trpezlivo znášať chyby druhých; ďalej tých, ktorí hladujú a túžia po spravodlivosti, čiže tých, ktorí rastú v túžbe po svätosti; milosrdných, teda tých, ktorí prijímajú druhých v ich krehkosti bez toho, aby ich súdili; čistých srdcom, čiže tých, ktorí sa usilujú o to, aby nič nemohlo poškvrniť ich schopnosť milovať; šíriteľov pokoja, teda tých, ktorí sa usilujú rozsievať pokoj a radosť; a napokon všetkých tých, ktorí znášajú prenasledovanie pre spravodlivosť, a teda všetkých tých, ktorí žijú v pravde a nerobia s ňou kompromisy.
V blahoslavenstvách objavujeme Ježišovu tvár a musíme objaviť svoju vlastnú tvár. V kresťanskom živote veľmi pomáha konfrontovať vlastný život s blahoslavenstvami. Pýtať sa sám seba: Som chudobný, plačem, atď.?