Evanjelium (Lk 2, 41-51)

Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a matka mu povedala:

„Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“

On im odpovedal:

„Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“

Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.

Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

Komentár

Dnes v Cirkvi slávime spomienku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Srdcia Ježiša a Márie sú úžasne spojené od chvíle Vtelenia. Cirkev nás učí, že najistejšia cesta k Ježišovi vedie cez Máriu. Pápež Pius XII. ustanovil tento sviatok pre celú Cirkev 4. mája 1944. Na Máriin príhovor získavame pokoj medzi národmi, slobodu pre Cirkev, obrátenie hriešnikov, lásku k čistote a praktizovanie čností.

V dnešnom evanjeliu ide Svätá rodina do Jeruzalemského chrámu. Robia tak z nábožnosti. Mojžišov zákon ukladal Izraelitom povinnosť trikrát do roka predstúpiť pred Pána: na Paschu, na Turíce a na sviatok Stánkov. Táto povinnosť sa nevzťahovala na ženy ani na deti do 13 rokov. Navyše v Ježišových časoch bolo zvykom, že túto púť, ktorá sa navyše zvyčajne obmedzovala na sviatok Paschy, mohli absolvovať len tí, ktorí žili v okruhu jedného dňa cesty. Keďže Nazaret bol od Jeruzalema vzdialený niekoľko dní cesty, ani pre Jozefa nebolo toto nariadenie prísne záväzné. Napriek tomu sa spolu s Máriou každoročne vyberal do Jeruzalema na sviatok Paschy (Lk 2, 41).

Na spiatočnej ceste cestovali muži a ženy oddelene. Deti mohli ísť s ktoroukoľvek skupinou. Mária a Jozef si uvedomili, že Ježiš tam nie je, a v úzkosti ho hľadali medzi svojimi príbuznými a známymi (Lk 2, 44). V zhone, možno ešte v tú noc, sa vrátili do Jeruzalema, aby ho hľadali. Na tretí deň hľadania ho našli v chráme. Našli ho sedieť uprostred učiteľov, ako ich počúval a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho múdrosťou a odpoveďami (Lk 2, 46-47).

Aj Panna a jej Ženích boli ohromení, keď ho uvideli (Lk 2, 48). Ich údiv však nebol spôsobený múdrosťou jeho odpovedí, ale tým, že sa niečo také stalo po prvý raz: Ježiš, najposlušnejší syn, zostal v Jeruzaleme bez toho, aby im to povedal.

„Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali! On im odpovedal: Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril“ (Lk 2, 48-50).

Nerozumeli odpovedi, ktorú im dal (Lk 2, 50). Mária a Jozef nerozumejú. Ježiš chce odhaliť tajomné aspekty svojej blízkosti s Otcom, aspekty, ktoré Mária intuitívne vytuší, ale bez toho, aby ich vedela dať do súvislosti so skúškou, ktorou prechádzala. Máriina reakcia je obdivuhodná. V hĺbke svojej duše starostlivo uchovávala všetko vo svojom srdci (Lk 2, 51).

Pri prijímaní tejto odpovede, bez toho, aby jej rozumeli, Mária a Jozef prijali Božie plány s úplnou pokorou a poslušnosťou. Je to lekcia pre všetkých kresťanov, ktorá nás pozýva, aby sme s láskou prijímali prejavy Božej Prozreteľnosti, aj keď im niekedy nerozumieme. Máriino srdce je úplne spojené s Ježišovým srdcom. Nerozumie, ale dôveruje, pretože vie, že Božie plány sú väčšie ako plány ľudí. Prosme Máriu, aby sme mali srdce ako ona, vždy pripravené prijať Božiu vôľu.

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás!