Evanjelium (Mk 12, 13-17)
K Ježišovi poslali niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu:
„Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“
Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im:
„Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“
A oni priniesli. Spýtal sa ich:
„Čí je tento obraz a nápis?“
Oni mu odpovedali:
„Cisárov.“
A Ježiš im povedal:
„Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
I obdivovali ho.
Komentár
Program rozprávania evanjelií je čiastočne postavený na rastúcej zatvrdlivosti srdca tých, ktorí mali ako prví prijať Ježiša. Keď sa na ich postoj pozeráme z perspektívy, že sme čitatelia a diváci s určitým odstupom a nadhľadom, zdá sa nám nielen hlúpy, ale dokonca nepochopiteľný. Môžeme však povedať, že sme sa niekedy nesprávali ako oni? Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia“ (Rim 9, 4). Ako je možné, že po tom, čo toľko dostali, sú slepí voči slovám a skutkom nášho Pána?
Stálou črtou celého Svätého písma je, že kto sa dobrovoľne a vedome uzatvára pred pravdou, pred evanjeliom, padá do rúk moci klamu, ktorá ho vedie k tomu, aby uveril lži (Rim 11, 8; 2 Sol 2, 11). Dôsledkom toho je, že vlastný život je postavený na neexistujúcich základoch a s nesprávnym cieľom. Odráža to aj postoj tých, ktorí prichádzajú k Ježišovi. Pokrytecky chvália a zároveň sa klamlivo pýtajú. Aký kontrast medzi pravdou a lžou!
„Pravda vás oslobodí“ (Jn 8, 32), „kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 16). Tieto výroky nám ukazujú cestu. Tým, ktorí sa v dnešnom evanjeliu priblížia k Ježišovi, by sa mohlo kázať: „Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde“ (Rim 1, 18). Nakoniec však vždy zvíťazí pravda a každá lož bude odhalená ako taká: „Nie je nič skryté, čo by nebolo odhalené“ (Mt 10, 26). Tou pravdou je a bude súd pre tých, ktorí milovali lož a nespravodlivosť. Aj keď je skutočný postoj srdca maskovaný slovami, Boh vie, čo je pravda. A na tom sa stavia. Ježiš nám ukazuje Božiu cestu podľa pravdy, cestu, ktorá vedie k životu: „Deti moje, nemilujme slovom alebo ústami, ale skutkom a pravdou“ (1 Jn 3, 18), ako nám to povedal a ukázal Ježiš svojím životom.