Evanjelium (Mk 12, 1-12)
Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách:
„Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale vinohradníci si povedali: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme:
,Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“
A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Komentár
Podobenstvom o vinici Ježiš odsudzuje postoj vodcov ľudu, ktorí pohŕdali prorokmi, ktorých im poslal Boh, a zničili ich; a predovšetkým vopred odsudzuje odmietnutie samotného Božieho Syna, ktorého chcú vyhnať z Jeruzalema a zabiť, ako to robia nájomníci so synom majiteľa vinice.
V nadväznosti na to podobenstvo odsudzuje nielen správanie Ježišových súčasníkov, ale aj ľahostajný, ba až nepriateľský postoj, ktorý môžeme my ľudia prejaviť voči pôsobeniu Boha, ktorý sa vždy stará a zaujíma o naše dobro a ktorý nám posiela ľudí, ktorí nám môžu pomôcť priniesť ovocie, ale ktorých možno odmietame, pretože sú nám nepohodlní. Božia dobrota, ktorá nám ponúka svoju milosť a starostlivosť, takú, akú mal majiteľ z podobenstva so svojou vinicou a akú mal Boh s Izraelom, od nás vyžaduje dobrú vôľu chcieť prinášať ovocie cnosti a svätosti; využiť túto milosť a neodmietnuť toho, kto v nás žiada jej ovocie.
Na druhej strane, hoci podobenstvo má tragický tón, Ježišove slová ponúkajú aj posolstvo nádeje. Ako vysvetlil pápež František, hoci majiteľ vinice mal právo pomstiť sa, rovnako ako Boh mohol pomstiť svojho ukrižovaného Syna, predsa len „Božie sklamanie zo zvráteného správania ľudí nie je posledným slovom. To je veľká novosť kresťanstva: Boh, ktorý ani po rozčarovaní z našich chýb a hriechov nestráca slovo, nezastavuje sa a predovšetkým sa nemstí!“ (Anjel Pána, 8-X-2017).
„Bratia a sestry,“ pokračoval pápež, „Boh sa nemstí! Boh miluje, nemstí sa, čaká na nás, aby nám odpustil, aby nás objal. Cez zavrhnuté kamene – a Kristus je prvým kameňom, ktorý stavitelia zavrhli –, cez situácie slabosti a hriechu Boh pokračuje v kolobehu nového vína svojej vinice, teda milosrdenstva: toto je nové víno Pánovej vinice: milosrdenstvo. Tvárou v tvár húževnatej a nežnej Božej vôli existuje len jedna prekážka: naša arogancia a opovážlivosť, ktorá sa niekedy mení na násilie! Tvárou v tvár týmto postojom a tam, kde neprinášajú ovocie, si Božie slovo zachováva celú svoju silu výčitky a varovania: Božie kráľovstvo vám bude vzaté a dané ľudu, ktorý prináša jeho ovocie“ (Ibid.).