Evanjelium (Lk 1, 26-38)
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal:
„Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal:
„Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária povedala anjelovi:
„Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
Anjel jej odpovedal:
„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Mária povedala:
„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Anjel potom od nej odišiel.
Komentár
Sväté písmo svedčí o prípadoch žien, ktoré počali a porodili deti za hranicami ľudských očakávaní. Niekedy sú to oznámenia od Pána alebo od jeho posla, inokedy o to ženy samy prosia Boha. Sára, ktorá bola neplodná, porodila Izáka (porov. Gn 21, 3); on sám prosil Boha, aby jeho manželka Rebeka, tiež neplodná, počala; a ona porodila Ezaua a Jakuba (porov. Gn 25, 21). Ráchel, Jakubova manželka, bola tiež neplodná, kým ju Boh neurobil plodnou (porov. Gn 30, 22-23). Anna po dlhých modlitbách počala a porodila Samuela (porov. 1 Sam 1, 20). Manóachovej manželke Pánov anjel oznámil, že porodí syna; a ona porodila Samsona (porov. Sud 13, 24). A Zachariášovi anjel oznámil, že Pán vypočul jeho modlitbu, takže jeho žena, neplodná a stará, počne a porodí Jána, predchodcu Mesiáša (porov. Lk 1, 13).
Boh je pôvodcom života, je verný svojim prisľúbeniam a nezabúda vypočuť prosby svojich detí. Takto pripravoval svoj ľud na prijatie konečného naplnenia všetkých proroctiev. A tak ďalšia z jeho dcér, Mária, panna, už zasnúbená s Jozefom, Pánovým obľúbencom, od svojho počatia bez škvrny hriechu, bola od večnosti vyvolená, aby sa v jej lone pôsobením Ducha Svätého vtelil Otcov Jednorodený. Obdivuhodný Boží zázrak. Dievčina z Nazareta slobodne prijala povolanie stať sa panenskou Matkou Mesiáša. A dala sa do služieb Pána. Liturgia Cirkvi nám pomáha s úžasom kontemplovať veľkosť tohto tajomstva: „Panna totiž s vierou počúvala nebeského posla, ktorý sa mal narodiť medzi ľuďmi a pre ľudí, mocou Ducha Svätého, ktorý ju zastienil, toho, ktorého s láskou nosila vo svojom najčistejšom lone“ (Prefácia zo slávnosti Zvestovania).
S blížiacimi sa Vianocami chceme aj my privítať toto ohlasovanie, ktorým sme sa stali Božími deťmi. A spojiť sa svojím životom s Máriinou bezpodmienečnou službou dielu vykúpenia „v prospech ľudstva“. Radostnou a obetavou službou, ktorá pomôže mnohým ďalším objaviť jej povolanie. Svätý Josemaría s veľkou plodnosťou kontemploval Máriino „nech sa stane“: „Ach, Matka, Matka! Tvojím slovom — fiat — Nech sa mi stane…sme sa stali bratmi Boha a dedičmi jeho slávy. — Buď požehnaná!“ (Cesta, bod 512).