Budem pokračovať vo svojej modlitbe nahlas a vy po mne každý v tichosti svojho srdca opakujte, takto vyznávajúc Pánovi: ,,Pane, aký som len nehodný, aký som len bol tak často zbabelý! A koľko omylov pri tej či onej príležitosti! Taktiež môžeme zvolať: ,,Aké šťastie, Pane, že si ma chránil svojou pravicou, lebo viem, že sám by som bol schopný nejednej hanebnosti. Nenechávaj ma napospas, nepúšťaj ma a vždy so mnou zaobchádzaj ako s dieťaťom. Nech som silný, statočný, nezlomný. Pomáhaj mi ako neskúsenému tvorovi. Vezmi ma za ruku, Pane, a daj, aby aj tvoja Matka stála po mojom boku a ochraňovala ma. A potom: Possumus! Môžeme! Budeme schopní mať teba za vzor. "

Possumus! Nepovažujme toto tvrdenie za niečo príliš sebavedomé. Sám Ježiš Kristus nás učí tejto božskej ceste a zároveň žiada, aby sme sa na ňu vydali. Urobil ju ľudskou a prístupnou našej slabosti; kvôli tomu sa tak veľmi uponížil. ,,Toto je dôvod jeho poníženia, keď on, Pán, ktorý ako Boh bol rovný Otcovi, vzal na seba podobu otroka. Ponížil sa však len vo svojom majestáte a moci, a nie v dobrote alebo milosrdenstve.“

Božia dobrota nám chce uľahčiť našu cestu. Neodmietajme Ježišovo pozvanie, nehovorme mu ,,nie," nezostávajme hluchí k jeho volaniu, pretože už niet nijakých výhovoriek, už nemáme žiaden dôvod naďalej si myslieť, že to nezvládneme. On nás tomu učí svojím príkladom. ,,Preto vás, bratia moji, naliehavo prosím: nedovoľte, aby sa vám taký vzácny príklad nasledovania predstavil nadarmo, ale sa mu pripodobnite a v duchu si obnovte svoje duše.“(Ísť s Kristom, 15)